BRATISLAVA. El Graeco dáva významu starodávny Grék iný význam, ako je bežné. Na území dnešného Grécka žil pred viac ako siedmimi miliónmi rokov.
A práve on môže byť najstarším známym predkom človeka, momentom evolúcie, kde sa rozdelil vývoj opíc a ľudí.
Ak sa táto revolučná teória, s ktorou prišiel tím nemeckého Senckenbergovho centra pre ľudskú evolúciu a paleoekológiu pod vedením Madelaine Böhmeovej, potvrdí, znamenalo by to, že kolíska človeka je v skutočnosti na Balkáne a nie v Afrike, ako si vedci mysleli doteraz.
Zub a sánka
Vedci skúmali jediné dve nájdené fosílie druhu Graecopithecus freybergi, majú konkrétne zub a čeľusť.
Jednu našli v Bulharsku, druhú v Grécku počas druhej svetovej vojny, keď okupujúci nacisti stavali bunker.
Nemeckí vedci zistili, že zubné korene sú väčšinou spojené, čo je znak typický pre homininov, teda predchodcov človeka. Opice majú zubné korene oddelené.
„Výsledky nás veľmi prekvapili, lebo predchodcov človeka sme doteraz nachádzali v subsaharskej Afrike,“ hovorí pre Deutsche Welle Jochen Fuss, jeden z členov vedeckého tímu.
Skúmaná čeľusť má asi 7,175 milióna rokov, zub 7,24 milióna rokov. Ak by sa to potvrdilo, je tento hominin starší ako doteraz najstarší známy. Sahelanthropus žil v Afrike pred šiestimi až siedmimi miliónmi rokov.
Výskumníci preto hovoria, že k rozdeleniu vývojovej línie na opice a ľudí došlo ešte v Európe, teda skôr, ako predkovia ľudí prišli do Afriky.
Savana v Európe
“Samozrejme, že je možné, že homini sa prvýkrát vyvinuli v Európe, ale dôkazy sú zatiaľ prinajlepšom anekdotické.
„
Vedci presne nevedia, ako presne El Graeco vyzeral, alebo či chodil vzpriamený. Podľa čeľuste však predpovedajú, že vážil asi 40 kilogramov a bol podobne veľký ako samica moderného šimpanza.
Európa bola v tom období prevažne savanou, čo naznačujú aj nálezy fosílií predchodcov dnešných žiráf, gaziel, antilop či nosorožcov.
Vedci sa však sporia aj v tom, od ktorého momentu sa dá hovoriť o rozdelení vývojových vetiev a či sa dá za tento moment považovať práve spájanie zubných koreňov. Niektorí napríklad El Graeca považujú za samostatný druh opice.
„V štúdii autori padli do typickej pasce toho, že opiciam z miocénu nepriznávajú vlastnú charakteristiku a evolúciu a namiesto toho ich dávajú do kontextu vývoja homininov,“ hovorí pre New Scientist Nathan Young z Kalifornskej univerzity v San Franciscu.
Vieme príliš málo
Aj skeptici však zatiaľ nevedia teóriu o balkánskej kolíske ľudstva celkom vyvrátiť, o tomto období vývoja človeka vieme príliš málo.
„Samozrejme, že je možné, že homini sa prvýkrát vyvinuli v Európe, ale dôkazy sú zatiaľ prinajlepšom anekdotické,“ cituje New Scientis Davida Albu z Katalánskeho inštitútu pre paleontológiu v Barcelone.
Teória sa podľa neho bude dať potvrdiť až po potom, ako sa nájdu ďalšie fosílie tohto druhu.
Aj vedci, ktorí prišli so štúdiou, tak avizujú, že sa v najbližšom čase pokúsia získať viac fosílií El Graeca.