SME

Urýchľovač sa znovu rozbehol, hľadanie novej fyziky odštartoval aj Slovák

Po vianočnej prestávke spustili Veľký hadrónový urýchľovač. Detektor ATLAS strážil Tomáš Blažek.

Vizualizácia zrážky v experimente ATLAS.Vizualizácia zrážky v experimente ATLAS. (Zdroj: CERN)

BRATISLAVA. Po vianočnej prestávke sa prvý raz rozbehol najväčší urýchľovač častíc na svete.

Do Veľkého hadrónového urýchľovača (LHC) sa koncom apríla podarilo vstreknúť prvé zväzky protónov, ktoré vďaka opatrnému ovládaniu postupne dosahovali jednotlivé sektory, až nakoniec úspešne prešli celým obvodom kruhového urýchľovača.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Posledným sektorom bol sektor s detektorom ATLAS, ktorý potvrdil prítomnosť prechádzajúceho zväzku častíc a hneď zaregistroval aj spŕšku častíc pochádzajúcu z náhodného nárazu jedného z protónov s kolimátorom v blízkosti detektora.

SkryťVypnúť reklamu

Vedúcim tímu, ktorý monitoroval operáciu detektora ATLAS, bol Slovák z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave Tomáš Blažek.

Na experimente ALICE mal zase službu ako takzvaný "run manager" Michal Mereš z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Dohliadal na detektor.

Zvyšovať energiu

Experimenty ATLAS a CMS sú dva najväčšie detektory na LHC.

Preslávili sa v roku 2012, keď práve vďaka nim fyzici objavili Higgsov bozón.

To, že neprišlo k žiadnej chybe a po takmer polročnej odstávke sa podarilo urýchľovač bez väčších problémov oživiť, je úspechom veľkého počtu vedcov a inžinierov spolupracujúcich v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN).

Súčasťou medzinárodných tímov sú aj bratislavskí a košickí výskumníci z univerzít a akadémie vied.

SkryťVypnúť reklamu

V najbližších dňoch bude LHC zvyšovať počet vstreknutých protónov a ich energiu a ak sa nevyskytnú problémy, behom niekoľkých týždňov uvidíme prvé protónové zrážky.

Objaviť novú fyziku

Cieľom experimentov pre rok 2017 je získať údaje o čo najväčšom počte čelných zrážok protónov.

Vďaka nim môžu vedci zistiť, či pred nami vesmír neukrýva dosiaľ neobjavenú fyziku a jej ťažšie častice, ktoré by dávali odpovede na hlavné otázky časticovej fyziky - odkiaľ sa vzal Higgsov bozón, čo tvorí vo vesmíre záhadnú tmavú hmotu alebo prečo je hmoty viac ako antihmoty.

Zrážky v roku 2016 objav nových častíc nepriniesli. Vedci však predpokladajú, že pri hľadaní tejto ihly v kope sena ešte neprešli „senom" dostatočne podrobne.

V aktuálnom roku by totiž mohol CERN zaznamenať o desiatky percent viac zrážok protónov ako v minulom roku.

SkryťVypnúť reklamu

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Skúmali 40-tisíc ľudí.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu