LIVERPOOL, BRATISLAVA. Vzory na mušliach, vetvenie stromov a obrysy pobrežia. Na prvý pohľad sa môžu zdať náhodné, no opakujúce sa štruktúry alebo fraktály sa objavujú pravidelne a v rôznych mierkach. Nazývajú sa preto aj odtlačkami prstov prírody.
Takéto obrazce však nájdeme aj v ťahoch štetcov slávnych maliarov. Vedci môžu vďaka nim odhaliť neurodegeneratívne poruchy akými sú Parkinsonova či Alzheimerova choroba ešte skôr, ako sa objavia prvé príznaky.
Naznačuje to nová štúdia z Liverpoolskej univerzity, ktorú vedci zverejnili v žurnále Neuropsychology.
Fraktálová stopa
Výskumníci použili takzvanú fraktálovú analýzu, ktorou pozorovali zmeny hustoty fraktálov v 2092 obrazoch od siedmich slávnych maliarov.
Dvaja skúmaní výtvarníci trpeli Parkinsonovou chorobou (Salvador Dalí a Norval Morisseau), dvaja Alzheimerovou chorobou (Willem De Kooning a James Brook) a traja nemali žiadnu neurodegeneratívnu poruchu (Pablo Picasso, Claude Monet a Marc Chagall).
Autori štúdie si všimli, že fraktály maliarov prechádzali zmenami počas celej ich kariéry. Pri maliaroch, ktorí trpeli v starobe mozgovými ochoreniami, však pozorovali oveľa jasnejšie zmeny vo vzorcoch.
Zložitosť fraktálov, napríklad, pri trojici Picasso, Monet a Chagall postupne rástla. Maliari s Alzheimerom začali s vysoko komplexnými fraktálmi, no po štyridsiatke začala ich zložitosť výrazne klesať.
Komplikovanosť obrazcov Dalího a Morisseaua najskôr rástla a potom klesla, akoby v tvare obráteného písmena U.
"Táto informácia je ako stopa, ktorú umelci zanechávajú vo svojej tvorbe. Maľujú v bežnej škále, ale keď sa niečo začne diať v mozgu, radikálne sa to zmení," vysvetľuje hlavná autorka štúdie Alex Forsythová pre denník Guardian.
Fraktálový expresionizmus
Fraktálovú analýzu v minulosti preslávil fyzik Richard Taylor, ktorý touto metódou pomohol rozoznať pravý obraz amerického abstraktného expresionistu Jacksona Pollocka od kolekcie napodobenín.
Fyzička Kate Brownová však pre Guardian povedala, že na svojom počítači spravila náčrty s rovnakými fraktálmi, ako majú slávne Pollockove obrazy, čím túto techniku spochybnila. (Ak by ste si chceli vyskúšať digitálnu verziu Pollockovej techniky kvapkania (drip painting), kliknite na tento odkaz.)
Brownová tiež odmieta nový výskum, ktorý označila za úplný nezmysel. Autori štúdie však dúfajú, že výsledky ich štúdie nájdu uplatnenie pri zlepšovaní diagnostiky neurodegeneratívnych chorôb.
"Tento proces prináša potenciál rozpoznať vznikajúce neurologické problémy. Dúfame, že naša inovácia otvorí nové výskumné smery, ktoré pomôžu diagnostikovať neurologické ochorenia v ranných štádiach," tvrdí Forsytheová v tlačovej správe Liverpoolskej univerzity.