Článok sme aktualizovali dňa 3. 12. 2018. V tento deň sonda OSIRIS-Rex doletí k asteroidu Bennu.
D opad asteroidu vymazal zo zemského povrchu dinosaury, to isté sa môže stať aj nám. Iba netušíme, kedy. A máme iba hmlistú predstavu, ako sa pred útokom z kozmu brániť.
Len nedávno priznal vedec amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Joseph Nut, že v prípade neočakávaného ohrozenia mimozemským telesom by sme boli prakticky bez šancí.
Našťastie existujú vedci, ktorí nechcú čakať, až im (prípadne ich vzdialeným potomkom) padne kus vesmírneho kameňa na hlavu.
Vymysleli preto neuveriteľný projekt: skôr, ako sa asteroid dostane k nám, poletíme my k nemu. Zmapujeme ho z blízkej obežnej dráhy, preskúmame presnejšie jeho minulosť, ako aj zámery vzhľadom na možné ohrozenie Zeme; a čo je vôbec najpozoruhodnejšie, kúštik asteroidu si odnesieme na Zem.
V štýle Arthura Clarka
Projekt OSIRIS-REx vypracovala a riadi americká NASA, jeho účastníkmi sú aj špecialisti z Kanady, Francúzska a Japonska.
Obsahuje scenár hodný Arthura Clarka: sonda odštartovala z Mysu Canaveral v septembri 2016. Stalo sa.
Po takmer dvojročnej ceste vesmírom sa auguste 3. decembra 2018 priblíži k asteroidu 1999 RQ36, ktorý už dostal krajšie meno z egyptskej mytológie: Bennu.
Zo vzdialenosti piatich kilometrov bude sonda takmer dva roky skúmať jeho povrch a hľadať vhodnú lokalitu. Postupne sa k vybranému miestu priblíži. V júli 2020 odoberie robotická ruka vzorku pomocou troch valcov naplnených dusíkom (plyn je pod tlakom, takže vystrelí na povrch, čím umožní získať horninu). Vzorku potom uloží do návratového puzdra.
Na cestu k Zemi zamieri v marci 2021. V septembri 2023 sa ráta s dopadom puzdra na územie amerického Utahu.
Bude v ňom niečo medzi 60 gramami a dvomi kilogramami horniny z asteroidu. Nech už v Utahu pristanú gramy alebo kilogramy, bude to najväčší vesmírny úlovok od čias programu Apollo, keď kozmonauti priniesli na Zem takmer 400 kilogramov mesačných hornín.
Konštrukcia puzdra je podobná ako na sonde Stardust, ktorá v roku 2006 dopravila na Zem vôbec prvé vzorky z kométy. Nebola to však hornina, ale častice z kómy kométy Wild 2, získané zo vzdialenosti 236 kilometrov.
Bennu nie je Itokawa
Jeden z účastníkov projektu, Japonci, už materiál z asteroidu majú: v roku 2010 priniesla sonda Hayabusa na Zem 1500 mikroskopických zrniek z asteroidu Itokawa. Ten však pre Zem nebezpečný nie je, no Bennu je iný kaliber.
Vedci hovoria o jednom z najnebezpečnejších známych asteroidov, ktorý v 22. storočí môže hneď niekoľkokrát ohroziť život na Zemi. Zatiaľ najpresnejší model výpočtu dráhy Bennu predpokladá, že v kritickom roku 2135 minie Zem iba o 300-tisíc kilometrov, bude teda bližšie ako Mesiac.
Potom sa však ešte vráti, pričom sa dá ťažko predpokladať, ako bude blízko.
