WARWICK, BRATISLAVA. Balónom síce v detstve neleteli, no na tom nezáleží. Skutočnosť nie je dôležitá, ak sme naozaj presvedčení o tom, že sa niečo odohralo. Napríklad, že sme sa v detstve stratili v nákupnom centre.
Už v roku 1994 to dokázala psychologička Elizabeth Loftusová. Ľudi presvedčila o vymyslených spomienkach, stačili jej nato falošné fakty, ktoré sa čoraz častejšie šíria v zavádzajúcich správach.
Falošným faktom dnes verí približne každý druhý človek. Ľudia si z nich dokonca vedia v hlave vytvoriť falošné spomienky na niečo, čo sa nestalo. Vyplýva to z novej štúdie zverejnenej v žurnále Memory.
Falošné správy a hoaxy zakáže aj Facebook aj Google Čítajte Falošný Disneyland
- Americká psychologička Elizabeth Loftusová prispela do oblasti upravených spomienok aj ďalším zaujímavým výskumom.
- Účastníkom dala preštudovať si propagačné materiály Disneylandu, kde návštevníci opisujú, ako si podali ruku s postavičkou Bugs Bunny.
- Tretina účastníkov potom tvrdila, že si niečo podobné pamätajú aj z vlastnej návštevy zábavného parku. Takáto situácia sa však nikdy nemohla stať, pretože zajac Bugs Bunny je z dielne spoločnosti Warner Brothers a nie Disney.
Let balónom
Psychologička Kimberley Wadeová z Univerzity vo Warwicku sa snažila štyristo účastníkom výskumu vložiť do hlavy falošné spomienky - napríklad pomocou upravených fotografií.
Podarilo sa jej to. Viac ako polovica z účastníkov do istej miery uverila, že podstrčené spomienky sú naozaj skutočné.
Zrazu si napríklad uvedomili, že v detstve zažili let balónom, alebo narušili rodinnú svadbu.
Tridsať percent ľudí si falošnú spomienku osvojilo. Tvrdili tiež, že si udalosti pamätajú a dokonca si spomenuli aj na podrobnosti, ktoré opisovali, čo a ako sa vtedy dialo. Ďalších 23 percent účastníkov naznačilo, že do istej miery si na udalosť spomínajú.
"Zistenie, že veľká časť ľudí je náchylná na vytváranie falošného presvedčenia, je dôležitá. Z predošlých výskumov vieme, že skreslené presvedčenie môže ovplyvniť ľudské správanie, úmysly a postoje," hovorí Wadeová v tlačovej správe univerzity.
Medzery vo vnímaní
Výskum ukazuje, že ak si mnoho ľudí začne predstavovať fiktívnu udalosť, po čase považujú ju za skutočnosť. Podľa Wadeovej je príčinou obrovské množstvo informácii, ktoré musí človek denne spracovať.
"Pamäť skúmam viac ako desať rokov a stále mi príde neuveriteľné, že naša predstavivosť nás môže oklamať, aby sme uverili, že sme zažili, niečo čo sme nikdy nezažili," vysvetľuje psychologička pre BBC.
"Naše vnímanie nie je nastavené tak, aby sme si všímali úplne všetko v našom okolí. Informácie prijímame všetkými zmyslami, no napriek tomu tam existujú medzery, ktoré naša pamäť zaplní tým, čo si myslíme, že o svete vieme."
Deti nevedia rozlíšiť falošné správy na webe Čítajte Výsledky Wadeovej výskumu naznačujú, že kolektívne spomienky spoločenských skupín môžu byť chybné, napríklad ako dôsledok mediálneho zavádzania.
Štúdia zároveň spochybňuje používanie spomienok pri vyšetrovaní trestných činov, súdnych procesoch, či terapeutických liečbach.
DOI: 10.1080/09658211.2016.1260747
