SME

Po dvesto rokoch zistili, ako vzniká Parkinsonova choroba

Americkí vedci skúmali nervovú diaľnicu, ktorá spája črevá s mozgom.

Svoju úlohu na rozšírení Lewyho teliesok v mozgu majú takzvané astrocyty, veľké hviezdicovité bunky. (Zdroj: zdroj fotolia)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Parkinsonovu chorobu lekári poznajú už takmer dvesto rokov, no stále nie je jasné, ako presne vzniká. Americkí vedci teraz prišli s pozoruhodným výskumom.

Zistili, že zhluky bielkoviny spojené s chorobou sa začínajú hromadiť najskôr v črevách. Počas niekoľkých mesiacov preniknú blúdivým nervom až do mozgu. Začnú v ňom ničiť neuróny zodpovedajúce za pohyb.

Výsledky výskumu na myšiach vedci oznámili na novembrovom výročnom stretnutí Neurologickej spoločnosti v San Diegu. Neurovedec John Cryan z írskej University College v Corku označil štúdiu za veľmi zaujímavú. Podľa Cryana ukazuje, ako dôležité sú zdravé črevá pre zdravie mozgu a celého organizmu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podozrivá bielkovina

Experimenty s bielkovinou nazvanou alfa-synukleín robil Collin Challis z Kalifornskej univerzity v Pasadene so svojím tímom. Bielkovina sa zhromažďuje v mozgoch ľudí chorých na Parkinsona vo forme nerozpustných Lewyho teliesok. Na výskum prispela pred štyrmi rokmi sumou 47 miliónov dolárov nadácia, ktorú založil známy americko-kanadský herec Michael J. Fox, chorý na Parkinsona.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Parkinsonova choroba

  • ochorenie nervového systému postihuje jedno percento ľudí nad 60 rokov
  • prejavuje sa triaškou, stuhnutosťou svalov, spomalením pohybov a poruchami rovnováhy a chôdze.
  • chorobu mal napríklad Salvador Dalí, pápež Ján Pavol II. či prvý slovenský prezident Michal Kováč.

Synteticky predpripravené Lewyho telieska vedci vstrekli do žalúdka a dvanástnika myší (tieto telieska sú patologickým prejavom alfa-synukleínu, ktorý je inak pre činnosť mozgu nevyhnutný.

Potom sledovali reakciu myšieho organizmu technikou nazvanou clarity, ktorá dokáže urobiť časti myšieho tela priehľadnými. Už sedem dní po začatí pokusu našli v črevách myší patologické zhluky, sformované z alfa-synukleínu.

Po troch týždňoch dosiahla hladina škodlivej formy bielkoviny v črevách vrchol. Neboli to však už tie isté zoskupenia, ktoré vedci pôvodne myšiam naočkovali, ale nové, ktoré vznikli z normálne sa vyskytujúceho alfa-synukleínu v organizme. Vedci predpokladajú, že ich formáciu vyprovokovala injekcia syntetickej bielkoviny.

Čo však bolo najdôležitejšie: vyzeralo to, že zhluky začínajú prenikať do časti mozgového kmeňa, obsahujúceho nervové bunky blúdivého nervu. Ten vytvára akúsi nervovú diaľnicu spájajúcu črevo a mozog.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4RQP na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu