| Sony PlayStation VR | |
| Páči sa nám: | rozumná cena, dobrá ergonómia, obsah |
| Nepáči sa nám: | obmedzenia dané výkonom konzoly |
| Hodnotenie: | 9,0 |
| Cena: | od 399 eur |
Založíme si na hlavu futuristické okuliare, na uši dáme poriadne slúchadlá a do rúk zoberieme dva bezdrôtové ovládače. Svet virtuálnej reality je síce len na začiatku, ale už má prvého víťaza.
Nemáme ale na mysli súboj o technologicky najdokonalejšie riešenie. Vyskúšali sme virtuálnu realitu, ktorá je cenovo dostupná, má dostatok obsahu a používa sú veľmi jednoducho.
Už pred 200 rokmi
Umelo vytvorená realita nie je žiadna novinka, začiatky siahajú až do devätnásteho storočia. Panoramatické maľby môžeme považovať za prvý pokus o vytvorenie umelej reality, aj keď súčasnému riešeniu sa vôbec nepodobali.
Prvé základy pre dnes používanú virtuálnu realitu položil Charles Wheatstone. Už v roku 1838 vytvoril špeciálne zariadenie, ktorým chcel popdoriť svoj výskum ľudského mozgu a jeho spracovania priestorového obrazu z dvoch rozdielnych obrázkov.
Všetky dnešné jednoduché systémy virtuálnej reality pre smartfóny sú založené práve na tomto princípe. V päťdesiatych rokoch vznikla Sensorama – prístroj, ktorý k priestorovému obrazu pridal zvuk, vône a dokonca aj vibračnú odozvu.
O ďalších desať rokov neskôr sa z bizarnej skrinky stala prvá helma, aj keď bez akejkoľvek interakcie. Prvý koncept pre modernú virtuálnu realitu vytvoril Ivan Sutherland a dodnes je východiskom pre moderné systémy.
Samotný názov virtuálna realita vznikol pred približne 30-timi rokmi. Prvé okuliare boli extrémne drahé aj na dnešnú dobu a za najlepšie vybavenú verziu si výrobca vtedy pýtal skoro 50-tisíc dolárov.
Vo virtuálnej realite sme prežili minútu v koži autistu Čítajte Herné pokusy neboli úspešné
Záujem o virtuálnu realitu naštartoval aj film The Lawnmower Man z roku 1992 s Pierce Brosnanom v hlavnej úlohe. Osem počítačom generovaných minút stálo pol milióna dolárov a osem mesiacov práce.
