SME

Klamstvá menia náš mozog. Postupne a zákerne

Čím viac klameme, tým viac klameme. Mozog stratí citlivosť na negatívne pocity neúprimnosti.

Načítavam video...

Spotené ruky, milión myšlienok v hlave, strach z odhalenia a prehnaná kontrola mimiky a gest. Nie každý si pamätá na svoje prvé klamstvo, no negatívne pocity z neho si vie predstaviť takmer každý. Teda aspoň ten, kto neklame príliš veľa.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nová štúdia totiž ukazuje, že mozog si v priebehu času na neúprimnosť a nepríjemné pocity jednoducho zvykne. Pri ďalšom klamstve sa už preto človek necíti tak zle a klame stále viac. Ukázala to štúdia uverejnená v žurnále Nature Neuroscience.

Čím viac klameme, tým viac klameme

Na výskume sa zúčastnili 80 dobrovoľníci, mohli klamať buď pre vlastný zisk alebo zisk svojho partnera. Jeden z partnerov mal nádobu s mincami a mal hádať, koľko ich obsahuje. Druhý partner nádobu nevidel a dozvedel sa len odhad prvého dobrovoľníka.

SkryťVypnúť reklamu

Hádali pri troch scenároch. Ak bol ich odhad blízko, dostali peňažnú výhru obaja. Neskôr mohol nesprávny odhad priniesť peniaze len jednému z nich, pričom to buď mohlo alebo nemuselo ovplyvniť peniaze dobrovoľníka, ktorý odhad robil.

Všetko pritom sledovali vedci pomocou zobrazovacích zariadení mozgu, zamerali sa najmä na amygdalu, časť mozgu, ktorá je spojená s emóciami. Ukázalo sa, že najaktívnejšia bola, keď dobrovoľník prvýkrát zaklamal pre vlastný zisk.

Mozog znecitlivie

S každým ďalším klamstvom sa však odpoveď amygdaly na nepríjemné pocity zmenšovala. Čím nižšia bola jej aktivita, tým väčšie boli klamstvá dobrovoľníkov, ale aj ich peňažné výhry.

„Toto môže viesť k šikmej ploche, kedy malé nepoctivé činy stupňujú do výraznejších lží,“ vysvetľuje v tlačovej správe univerzity College London vedúca výskumu Tali Sharotová. Podobne by sa mozog nemusel správať iba pri neúprimnosti, ale aj pri riskantnom a násilnom správaní.

SkryťVypnúť reklamu

Práve tento výskum by mohol predísť tomuto špirálovitému správaniu. Jedným z riešení by mohlo byť „hranie na city“, aby sa zvýšila aktivita amygdaly.

„Napríklad v prípade, že chce vláda, aby ľudia platili svoje dane, mohli by im na to dať nejaký emocionálny dôvod,“ hovorí Sharottová pre magazín New Scientist.

DOI: 10.1038/nn.4426

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu