SME

Etnologička: Že halušky nie sú rýdzo slovenské? Samozrejme, že sú

Ľudia stále cítia potrebu šíriť ľudovú kultúru, nejde však o obrodu, hovorí Marta Botíková z Univerzity Komenského.

Mnohé zvyky prídu ľuďom zvonku bizarné. My im však rozumieme a nehanbíme sa za ne, hovorí Marta Botíková. (Zdroj: Foto SME - Jozef Jakubčo)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Prečo Slováci prijímajú zvyky z iných kultúr?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Ľudia si potrebujú ozvláštňovať svoje životy. Niektorí s odporom povedia ,Och to je také otrasné, americké', iní ich prijmú. Napríklad hailingy – halloweensky sviatok pritom chorvátske deti oslavovali v zadunajských obciach pri Bratislave už v prvej polovici 20. storočia. Tekvice sme pestovali aj u nás a ich vyrezávanie a osvecovanie patrilo k jesennému času. Nebolo však späté s dňami, ku ktorým sa viaže Halloween.

U nás je možno práve tento sviatok taký šokujúci, lebo prelom októbra a novembra je vyhradený sviatkom Všetkých svätých a Dušičiek. Lenže nie z hľadiska zábavnej kultúry alebo strachu, ale z hľadiska úcty a pamiatky na zosnulých predkov. Stále sú to tí zosnulí predkovia, akurát si z nich neuťahujeme, ale s pietou ozdobujeme cintoríny a zapaľujeme sviečky.“

Prečo to tak je?

„Súvisí to s hlbokými všeľudskými pocitmi – najmä so strachom z tmy. Dni sa skracujú, predlžujú sa noci. Noc a tma bola pre pohanského, stredovekého, ale aj novovekého človeka zdrojom strachu. A akýkoľvek strach vieme zmenšiť tým, že si z neho robíme žarty. Dušičkovská slávnosť pochádza ešte z pohanských čias a dnes je úzko spätá s kresťanstvom. Prešla však zdĺhavým vývojom a prispôsobovala sa rôznym vplyvom. Dnes už nemusí ísť iba o pietu, ale aj ukazovanie sa, kto prinesie na hrob ten najväčší veniec z chryzantém.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Veríte, že v multikultúrnej spoločnosti môžu takéto tradície prežívať vedľa seba?

„Určite áno. Kultúry a tradície môžu fungovať vedľa seba, ale budú sa ovplyvňovať. Našu krajinu zasiahlo v priebehu histórie množstvo migrácií, často sme predstavovali nejaký typ multikultúrnej spoločnosti. Dodnes v sebe nesieme dedičstvo iných kultúr, ktoré už považujeme za slovenské.“

Aké dedičstvá sú to?

„Mohli by sme rozoberať obraz slovenskosti, ktorý by sa mohol začať fujarou a bábikami zo šúpolia a skončiť bryndzovými haluškami. Bolo by však zbytočné dokazovať, že sú to len veci, ktoré sme v priebehu storočí prijali. Dnes sú to totiž naše identifikačné znaky, na ktoré si nedáme siahnuť.“

Pre mňa osobne je veľmi dôležité, že mnohé sviatky nám pomôžu spomaliť, zastaviť sa, pozrieť sa do svojho vnútra, potešiť sa a zmieriť sa s nejakými vecami.

Takže bryndza a bryndzové halušky nie sú rýdzo slovenské?

„Samozrejme, že sú. No pred objavením Ameriky by ste sa nenajedli bryndzových halušiek, lebo sme nemali zemiaky. Prijali sme ich až prostredníctvom západoeurópskeho importu, keď ľudia v 17. storočí pochopili, že sa nimi dajú nakŕmiť armády či opiť dostatočný počet vojakov.  Špeciálny spôsob spracovania ovčieho mlieka nám priniesla valašská kolonizácia kočovných pastierov, ktorí sa na územie Slovenska dostali z hrebeňov Karpát. Tak vznikol náš jedinečný kultúrny a gastronomický produkt. Je náš a nebudeme ho zavrhovať len preto, že sme ho prijali zvonku.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Môže aj súčasná utečenecká vlna ovplyvniť zvyky ľudí?

„Od toho sme ešte ďaleko, lebo v súčasnosti ešte neovplyvnila ani našu populáciu. Momentálne to nie je aktuálna otázka. Ak sa však zamyslíme nad tým, čo nám Turci sprostredkovali v čase tureckej okupácie Uhorska, tak si spomenieme na samé dobré veci. Či už je to čierna turecká káva alebo turecké žito – turešina. Na západnom Slovensku sa tak označuje kukurica. Tento dar Ameriky a indiánskych kultúr sme prijali práve cez blízkovýchodné kultúry.“

Aký je najbizarnejší zvyk, s akým ste sa stretli?

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4QP9 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu