Klesanie a pristátie v skratke
• V nedeľu sa Schiaparelli oddelil od orbitera TGO. K planéte mieri v režime dlhého spánku, aby ušetril energiu.
• Modul sa aktivuje v stredu len pár hodín pred vstupom do atmosféry. Klesať bude rýchlosťou 21 000 km/h.
• Vo výške 11 kilometrov nad povrchom vypustí padák. Vo výške sedem kilometrov odpojí ochranný štít.
• V tomto momente bude cestovať rýchlosťou 270 km/h. Vo výške dvoch metrov sa spomalí len na 7 km/h.
• Pristátie prebehne vo voľnom páde po vypnutí motorov. Tlmiť ho budú špeciálne štruktúry.
• Pristátie je zo zeme len kontrolované, nie ovládané. Modul sa nedokáže vyhnúť prípadnej zrážke.
• Na Marse pristane v čase vrcholiacej sezóny prašných búrok.
• Schiaparelli je navrhnutý tak, aby prežil pristátie na teréne so skalami vysokými 40 centimetrov a svahmi so sklonom 12,5 °.
BRATISLAVA. Život na Marse je predmetom rôznych špekulácií už desiatky rokov. Aj súčasné misie smerujúce k červenej planéte sa zameriavajú na pátranie po akýchkoľvek živých organizmoch.
A kde inde je lepšie hľadať život, ako na samotnom povrchu planéty? Každá misia, ktorá ma takýto cieľ, sa však nezaobíde bez jednej veci - úspešného pristátia.
Európa pri pristávaní na Marse zatiaľ nemala veľa šťastia. Sovietsky zväz to v roku 1971 dokázal len na dvadsať sekúnd so sondou Mars 3. Potom s ňou stratili kontakt. Naposledy sa dostala bližšie k skúmaniu povrchu červenej planéty sonda Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Beagle 2 sa však po pristátí nikdy neozvala. Zábery neskôr ukázali, že mala zablokovanú komunikačnú anténu.
Po týchto neúspešných pokusoch tak NASA vedie oproti Európskej vesmírnej agentúre (ESA) a ruskej Roskozmos 7:0. Skóre by sa však mohlo zmeniť už túto stredu. Pokúsi sa o to misia ExoMars 2016 so sondou Schiaparelli – demonštračným modulom, ktorý má dokázať, že aj Európa je schopná kontrolovaného pristátia na povrchu Marsu.
„Bude to našich vlastných šesť minút hrôzy,“ označila pre magazín Scientific American dôležitosť pristátia planetárna vedkyňa Francesca Ferriová. Odkázala tak na vetu, ktorú použila NASA pri pristávaní vozidla Curiosity v roku 2012.
Vstup, zostup a pristátie
Misia ExoMars 2016 odštartovala v marci tohto roku z ruského kozmodrómu v Bajkonure. Ide o spoločný projekt ESA a ruskej agentúry Roskozmosu.
Hlavným cieľom misie je priniesť cenné poznatky o vstupe do atmosféry červenej planéty, ale aj o zostupe a pristátí na jej povrchu. Zistenia neskôr využijú pri ďalšej misii ExoMars v roku 2020, keď agentúry na Mars vyšlú vlastný rover.
Orbiter TGO (Trace Gas Orbiter) cestoval spolu s modulom Schiaparelli takmer osem mesiacov. V nedeľu podvečer sa modul od TGO odpojil a teraz smeruje na Mars v stave hibernácie. Aktivuje sa až v stredu niekoľko hodín pred vstupom do atmosféry vo výške 122,5 kilometra a pri rýchlosti 21 000 kilometrov za hodinu.
Pred obrovskými teplotami a prudkým znížením rýchlosti ho bude chrániť tepelný štít. Vo výške 11 kilometrov nad povrchom vypustí padák a jeho rýchlosť sa zníži na 1650 kilometrov za hodinu.
