BERLÍN. Európska kozmická agentúra (ESA) v nedeľu vyslala experimentálnu sondu Schiaparelli na poslednú časť jej cesty pred pristátím na Marse, kde má skúmať atmosféru planéty a pátrať po stopách života.
Testuje technológie pre roboty
ESA uviedla, že pristávací modul Schiaparelli sa oddelil od materskej lode, ako bolo plánované a pripravil sa na kontrolovaný zostup na povrch červenej planéty v stredu. Oznámila to tlačová agentúra AP.
Prvá kozmická sonda projektu ExoMars, na ktorom spolupracujú ESA a ruský Roskosmos, odštartoval z kazašského Bajkonuru 14. marca. Družicu do vesmíru vyniesla ruská raketa Proton.
Schiaparelli bude fotografovať Mars a uskutočňovať na jeho povrchu vedecké merania, ale jeho hlavným cieľom je otestovať technológie, ktoré umožnia, aby na Marse v roku 2018 dosadlo robotické vozidlo. Na tejto misii sa budú podieľať aj Česi, informoval Český rozhlas.
Na Marse by ste umreli. Elon Musk tam chce poslať ľudí ČítajteÚspešných je len 50% misií
Počas pristávacieho procesu v roku 2003 sa stratila sonda Beagle-2, čomu sa chce ESA vyhnúť. Materská loď modulu Schiaparelli zostane na obežnej dráhy a bude analyzovať plyny v atmosfére.
"Projekt ExoMars patrí pre Európsku vesmírnu agentúru k najväčším výzvam. Štatisticky sú misie na Mars úspešné len z 50 percent. My preto chceme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme patrili k tej úspešnej polovici," povedal v marci Českému rozhlasu riaditeľ Európskeho strediska kozmických operácií Rolf Densing.
Pripomenul, že na Mars je možné lietať iba každé dva roky, čo súvisí s konšteláciou tejto planéty a planéty Zem. Štartovacie okno je navyše iba niekoľkodňové - keď sa štart nevydarí, musí sa čakať ďalšie dva roky.