BRATISLAVA. Skupinka približne desaťročných chlapcov sa snaží prekľučkovať davom svojich rovesníkov. Medzi stánkami vedeckých pracovísk stretávajú spolužiačky, ktoré chcú, aby sa k nim pridali.
„Teraz nemáme čas, ideme si dať zamraziť lízatká,“ vysvetľuje jeden z chlapcov.
Zamrazovanie rôznych predmetov sa ukázalo ako obľúbená, aj keď možno neplánovaná atrakcia 10. ročníka Noci výskumníkov.
Levitujúci supravodič
Pri stánku Elektrotechnického ústavu SAV v bratislavskej Starej tržnici bolo celé doobedie rušno. Keď sme sa priblížili k ich stolu, všimli sme si upozornenie o silnom magnetickom poli a následne si uvedomili, že sa nám kovová pracka opasku pripevnila o kraj stola.
Po celom obvode bol natiahnutý magnetický pás, nad ktorým sa vo vzduchu pohybovala vatová guľôčka. Išlo o kúsok supravodivého materiálu obaleného vo vate, ktorý schladili tekutým dusíkom, čím mu umožnili levitovať.
Práve do nádob s tekutým dusíkom návštevníci s obľubou vkladali lízanky aj zrolované propagačné letáky.
Srcde a mozog
Hry a ďalšie interaktívne prvky sú skvelými spôsobmi, ako priblížiť vedu verejnosti. Práve stánky, kde sa dalo niečo vyskúšať alebo o niečo súťažiť, priťahovali najviac pozornosti.
Pútavé bolo aj spracovanie nosnej témy podujatia – srdce a mozog. Na hlavnom pódiu sa pravidelne objavoval nadrozmerný 3D hologram mozgu, na ktorom študent medicíny Samuel Vitko ukazoval centrá rôznych vnemov: od dotykov a lásky po alkohol a stres.
Aj druhý z najdôležitejších ľudských orgánov sa dočkal nadrozmerného modelu. Do nafukovacieho srdca sa dokonca dalo vojsť na krátku exkurziu.
Plienkový sneh
Vedecké pracoviská ponúkali výlet do sveta vedy a nechýbali ani ukážky aktuálnych trendov – nanočastice, virtuálna realita či 3D tlač .
Niektoré stánky tiež ukazovali presahy svojej práce do každodenného života. Pri stole Ústavu polymérov SAV sme najskôr dostali do rúk čosi, čo pripomínalo pestrofarebnú cukrovú vatu v kelímku.
Vraj sa máme dotknúť polymérového snehu. Umelý sneh vznikol zaliatím prášku polyakrylátu sodného vodou.
„Kvapalinu dokáže absorbovať a využíva sa napríklad pri detských plienkach,“ vysvetľovala Anna Zahoranová.
Praktické využitie majú biopolyméry vyrobené z baktérií, ktoré sa v prírode rozložia do niekoľkých dní a mohli by tak pomôcť pri ochrane životného prostredia.