T akmer každé nahliadnutie do sveta jednobunkových organizmov prináša niečo nové.
Živá bunka je zložitý dynamický systém a nie je to inak ani v prípade jednobunkovcov. Tento na prvý pohľad pomerne jednoduchý organizmus je schopný vykonávať všetky procesy a funkcie potrebné pre život.
A hoci ide len o jednu jedinú bunku, efektivitou prežívania nezaostáva za mnohobunkovými organizmami.
Život v kvapke vody
Jednobunkovce (Protozoa alebo Protista) sú všade okolo nás a tvoria obrovskú skupinu organizmov od meňaviek, rôznych bičíkovcov až po rozmanitú skupinu nálevníkov. Napriek svojim väčšinou malým rozmerom majú tieto organizmy v prírode veľký význam.
Tvoria základ vývoja rastlinnej aj živočíšnej ríše. Mnohé sa podieľajú na vzniku hornín, sú dôležitou súčasťou potravných reťazcov a niektoré slúžia ako modelové organizmy pre široký vedecký výskum, napríklad v medicíne, potravinárstve či poľnohospodárstve.
O existencii jednobunkových organizmov sa ľudstvo dozvedelo až po objavení prvého mikroskopu. Za prvotný údaj bádania v protistológii (náuka o jednobunkových živočíchoch a rastlinách) však možno považovať rok 1676.
Holandský obchodník a vedec Anthony van Leeuwenhoek, nazývaný aj otec mikrobiológie, objavil početné animacula (malé zvieratká) v kvapke dažďovej vody, ktoré teraz poznáme pod názvom nálevníky.
Nielenže ich pozoroval, ale ich aj nakreslil a opísal. Nálevníky patria medzi najvyššie organizované jednobunkovce a v súčasnosti sú predmetom mnohých štúdií. Tešia sa neustálej pozornosti renomovaných vedcov i laických bádateľov.
Jednou z oblastí výskumu je skúmanie rozmanitosti potravných stratégií, ktorá výrazne konkuruje aj škále potravných správaní vyšších živočíchov.
V jednote je sila
Nálevníka Parentocirrus hortualis objavil na území Slovenska len nedávno vedecký tím z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského pod vedením Evy Tirjakovej.
Pohľad do mikroskopu vedcov prekvapil a pozornosť zaujal predovšetkým unikátny typ správania sa tohto jednobunkového organizmu.