SME

Z Europy uniká vodná para. Vesmírny oceán preskúmame bez vŕtania

Vedci opäť pozorovali možné vodné gejzíry na Jupiterovom mesiaci. Uľahčia skúmanie oceánu.

Väčšina astronómov verí, že pod povrchom Europy je oceán kvapalnej vody.Väčšina astronómov verí, že pod povrchom Europy je oceán kvapalnej vody. (Zdroj: NASA)

BRATISLAVA. Musíme vás upozorniť, tento objav nemá nič spoločné s mimozemským životom. Týmito slovami sa začala pondelková telekonferencia NASA o nových zisteniach z Jupiterovho mesiaca. Aj keď neprinášajú správy o možnom živote vo vesmíre, sú prekvapivé - astronómovia opäť pozorovali aktivitu, ktorá naznačuje, že na mesiaci sú gejzíry s vodnou parou.

Hubblov teleskop v roku 2014 zaznamenal až tri prípady možného úniku vodnej pary z povrchu Europy. Voda z gejzírov zrejme pochádza z podpovrchového oceánu, ktorý obsahuje až dvakrát väčšie množstvo vody ako zemské oceány.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Gejzíry striekajú až do výšky 160 kilometrov - neskôr sa materiál vráti na povrch mesiaca vo forme dažďa. Zloženie vody oceánu a možný život v ňom by sme vďaka gejzírom mohli skúmať takmer bez problémov.

Bez vŕtania a pristátia

"Oceán na Europe je jedno z najsľubnejších miest, kde by sa mohol nachádzať ďalší život v našej slnečnej sústave," uviedol v tlačovej správe NASA správca riaditeľstva vesmírnych misií Geoff Yoder. " Ak tieto gejzíry naozaj existujú, môžu byť spôsobom, ako budeme skúmať, čo je pod povrchom Európy."

Oceán sa totiž nachádza pod ľadom neznámej hrúbky - vŕtacie technológie, ktoré by ho dokázali preraziť, zatiaľ nemáme. Vzorky vody by však sondy mohli získať priamo z gejzíru. Bez vŕtania, na mesiaci by dokonca nemuseli ani pristáť.

SkryťVypnúť reklamu

Myšlienka o gejzíroch nie je nová. Prvýkrát podobnú aktivitu na Europe pozoroval tím vedený Lorenzom Rothom z Juhovýchodného výskumného inštitútu v Texase v roku 2012. Ak sa objav potvrdí, Europa bude už druhým mesiacom v slnečnej sústave, ktorý vytryskuje vodnú paru. Prvýkrát tento jav potvrdili na Saturnovom mesiaci Enceladus v roku 2005.

Načítavam video...

Tri z desiatich

Pôvodne chceli astronómovia pod vedením Williama Sparksa zistiť, či má Europa tenkú, predĺženú atmosféru alebo exosféru. Pozorovať ju mali ju pri prelete mesiaca popred planétu Jupiter. Uvedomili si však, že rovnakým spôsobom môžu sledovať aj gejzíry vodnej pary.

Počas desiatich pozorovaní preletu Europy popred Jupiter v rozmedzí pätnástich mesiacov pozorovali aktivitu podobnú gejzírom až trikrát. Tím Sparksa a Rotha používal na pozorovanie gejzírov rôzne techniky, obaja však využívali Hubblov teleskop. Naraz sa im prítomnosť gejzírov potvrdiť nepodarilo.

SkryťVypnúť reklamu

Navždy potvrdiť by ich mohol vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba, ktorý má štartovať v roku 2018. Opakované pozorovania inšpirovali NASA aj na vytvorenie špeciálnej misie, ktorá by mala ísť preskúmať prítomnosť gejzírov zblízka. Dátum jej začiatku ešte nie je známy.

Galileov mesiac

Na živom prenose, ktorý sa začal o ôsmej hodine večer nášho času, sa zúčastnil riaditeľ astrofyzikálneho oddelenia NASA Paul Hertz, astronóm z Vedeckého inštitútu vesmírnych teleskopov v Baltimore William Sparks, geofyzička z Georgijského technického inštitútu Britney Schmidtová a výskumníčka projektu Hubblov teleskop Jennifer Wisemanová.

Mesiac Europa pozoroval v 17. storočí Galileo Galilei, preto spolu s mesiacmi Io, Gaynmedes a Callisto patrí k takzvaným galileovským mesiacom. Z tejto skupiny je Europa najmenší mesiac, ale v slnečnej sústave je veľkosťou na šiestom mieste.

SkryťVypnúť reklamu

Povrch Europy tvorí niekoľko kilometrov hrubá vrstva ľadu. Má len málo kráterov, hladký povrch a systémy prasklín, ktoré viedli planetológov k hypotéze, že sa pod ľadom nachádza oceán kvapalnej vody, ktorý by mohol byť domovom jednoduchého mimozemského života.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu