Máloktorá pieseň má univerzálny význam pre všetkých. Text v skladbe Our Roots Began In Africa od amerického saxofonistu Pharoaha Sandersa však platí pre každého človeka na planéte. Korene celej populácie zeme skutočne siahajú do Afriky.
Vedci stále presne nevedia, ako naši predkovia začali migrovať preč z Afriky. Bola to len jedna veľká vlna, ktorá založila prakticky celú dnešnú populáciu neafrických moderných ľudí? Alebo ich bolo viac? A kedy sa vlastne odohrali?
Jedna z troch genetických štúdií zverejnených online v Nature hovorí o skupine afrických migrantov, ktorí sa vydali do sveta už pred 120 000 rokmi.
Celkovo však štúdie v Nature posilňujú názor, že rozhodujúca migračná vlna bola iba jedna. Odohrala sa zrejme niekedy v rozmedzí pred 50- až 72-tisíc rokmi.
Drvivá väčšina dnešnej neafrickej populácie zdedila svoju DNA od ľudí, ktorí v tom čase opustili čierny kontinent. Malá skupina, ktorá odišla z Afriky už pred 120-tisíc rokmi, zanechala v DNA moderných ľudí iba zanedbateľnú stopu.
O čom hovorí DNA
Odborníci už dlho debatujú o tom, v koľkých migračných vlnách z Afriky sa vydali na cestu tí, z ktorých vznikli dnešní anatomicky moderní ľudia žijúci mimo čierneho kontinentu.
Tri veľké medzinárodné vedecké tímy analyzovali údaje z geneticky rozdielnych a predtým nepreskúmaných populácií. Ponúkli im detailnejší, aj keď stále nie kompletný pohľad, na korene dnešnej civilizácie.
Neodpovedajú však na všetky otázky a nastoľujú aj niektoré nové, no sú významným príspevkom do dlhotrvajúcej diskusie.
Archeologické dôkazy svedčia o tom, že napríklad v Ázii žili anatomicky moderní ľudia už pred najmenej 80-tisíc rokmi.
Analýza DNA neandertálskej ženy nájdenej na Sibíri ukazuje, že ľudia sa krížili s neandertálcami mimo Afriky už niekedy pred 110-tisíc rokmi. Títo ľudia však vymreli a ich DNA sa nepreniesla do neskorších generácií.
Ako ukázala štúdia bioinformatika Swapana Mallicka (prvý autor) z Lekárskej fakulty americkej Harvardovej univerzity v Bostone, predkovia dnešných ľudí žijúcich mimo Afriky opustili tento kontinent niekedy pred 50-tisíc rokmi.
„Sme ľudia, ktorí žijú vo veľkých skupinách v priemyselných krajinách,“ povedal starší autor štúdie, známy genetik David Reich pre web Technology.org.
„Ak však chceme pochopiť, kto sme v skutočnosti, musíme si uvedomiť, že niektoré z najzaujímavejších prvkov ľudskej rozmanitosti nájdeme iba v početne veľmi malých populáciách.“
Preto vedci v tejto štúdii zmapovali genetickú históriu 300 ľudí zo 142 populácií po celom svete.
Posun do minulosti
Dávnejšie štúdie založené na archeologických a genetických údajoch stvorili približný obraz kolonizácie zvyšku sveta našimi predkami.