NEW BRUNSWICK, BRATISLAVA. Rodičia vám hovorili, že nemáte jesť jedlo zo zeme. Lenže vy ste si práve z ušetreného vreckového kúpili obľúbenú sladkosť a hneď pred obchodom vám vypadla z rúk.
Rýchlo ste ju zodvihli a tešili ste sa, že ste to stihli do piatich sekúnd. Možno ste ju ešte pre istotu utreli o tričko, ale nakoniec ste sa do nej aj tak schuti pustili. Nepísané pravidlo predsa hovorí, že škodlivé baktérie sa na spadnuté jedlo stihnú dostať až po piatich sekundách.
Detské (a priznajme si, často aj dospelácke) alibi už dnes neobstojí. Vedci z Rutgersovej Univerzity už pravdepodobne defintívne potvrdili, že takzvané pravidlo piatich sekúnd neplatí. Výsledky, ktorými chceli populárny zvyk podložiť zverejnili v žurnále Applied and Environmental Microbiology.
Výrazné zjednodušenie
Vedci najskôr nechali v sójovom bujóne vyrásť baktériu Enterobacter aerogenes - nepatogénnu príbuznú baktérie, ktorá spôsobuje salmonelu. Výsledným roztokom potom potreli štyri rôzne povrchy - drevo, koberec, keramické dlaždice a nerezovú oceľ - a počkali, kým úplne vyschne.
Postupne na ne potom hádzali štyri rôzne jedlá - gumové cukríky, dyňu červenú, chlieb a chlieb s maslom. Nechali ich tam ležať v štyroch rôznych intervaloch: menej ako jednu sekundu, päť sekúnd, tridsať sekúnd a tristo sekúnd.
Dohromady tak mohli skúmať 128 rôznych prípadov. Každý z nich vyskúšali dvadsaťkrát a získali 2560 meraní. "Pravidlo piatich sekúnd je výrazné zjednodušenie toho, čo sa deje pri prenose baktérií z povrchu na jedlo," hodnotí v tlačovej správe univerzity vedúci výskumu Donald Schaffner.
Stačí sekunda
Schaffnerov tím na jednej strane potvrdil, že čím dlhšie sa jedlo dotýkalo "zeme", tým viac baktérií na ňom našli. V niektorých prípadoch na to ale potrebovali menej ako jednu sekundu.
Na koberci im to išlo pomalšie, ako sa očakávalo, pri dreve pozorovali rôzne výsledky. Ukázalo sa tiež, že najnáchylnejšia na baktérie bola dyňa a najodolnejšie gumové cukríky.
"Na prenos baktérií na jedlo najviac vplýva vlhkosť. Baktérie nemajú nohy, hýbu sa s vlhkosťou. Čím mokrejšie je jedlo, tým väčšie je riziko prenosu," vysvetľuje Schaffner.
