Rozvoju očkovania do veľkej miery bránilo presvedčenie, že choroby spôsobuje miazma, čiže skazený vzduch alebo takzvané „nočné povetrie“, ktoré sa šíri napríklad zo zhnitého organického materiálu.
Táto teória v extrémnej a zábavnej forme viedla napríklad k presvedčeniu, že obezitu spôsobuje inhalovanie zápachu skazených potravín, a podobne. Milovníci stredovekej medicíny ešte stále tento názor propagujú v rozličných homeopatických teóriách, ale bludy si nateraz nechajme od cesty.
Ľudstvo sa nimi zaoberalo niekoľko stoviek rokov a škaredo na to doplácalo vysokou úmrtnosťou. Komplikovala to ešte téza „samoplodenia“ – jej priaznivci tvrdili, že mikroorganizmy vznikajú z anorganických látok, čiže v podstate z ničoho. A „nič“ teda pochopiteľne netreba nijako skúmať.
Drobné zvieratká
Pri zrode teórie pôvodu chorôb pôsobením mikróbov, proti ktorým v skutočnosti musíme bojovať, stáli lekári Louis Pasteur a Robert Koch.
Mali však množstvo predchodcov a nasledovníkov. Už historik Thukydides písal, že v priebehu peloponézskej vojny, v roku 430 pred naším letopočtom, napadol Aténčanov akýsi neznámy mor a zabil viac než štvrtinu ich vojska.
Avšak tí, čo sa z choroby uzdravili, sa jej už nemuseli obávať, pretože ani jeden človek neochorel dvakrát.
Zaujímavý poznatok, ale ľudstvo ešte veľmi dlho netušilo o hmyzích a zvieracích prenášačoch infekcií, takže si spokojne ďalej nažívali s chorými krysami, infikovanými blchami, všami a komármi.
No správy o získanej imunite po prekonaní istých chorôb sa vyskytovali pravidelne. Po objave drobných „zvieratiek“ Holanďanom Leeuwenhoekom sa vedci pomaličky upriamovali týmto smerom.
Zo života Pasteura
Louis Pasteur sa narodil v roku 1822 a jeho život dôverne poznáme z názorného a veľmi pôsobivého slovenského seriálu režiséra Igora Ciela, v ktorom tohto vedca stvárnil herec Daniel Michaelli.
Pripomeniem len, že Pasteur sa skoro stal univerzitným profesorom, pretože rozlúštil záhadu svetelne neaktívnej ľavotočivej a pravotočivej kyseliny vínnej.