WILMINGTON, BRATISLAVA. Biometria je citlivou témou. Narozdiel od hesiel, svoje prsty, dúhovky a ani tváre meniť nedokážeme. Výskumníci z University of North Carolina ukázali, aké zraniteľné sú systémy, ktoré sa spoliehajú na rozoznávanie tvárí.
Pri svojom výskume sa dohodli s 20 dobrovoľníkmi, že vyhľadajú na internete ich fotografie, z ktorých sa pokúsia zostaviť potrebný biometrický model. Zo snímok s rôznych rozlíšení a uhlov skombinovali priestorové modely, ktoré následne použili ako vstup pre biometrické snímanie tvárí prostredníctvom kamery.
Zistili, že hoci použili pre vstup voľne prístupné údaje, podarilo sa im prekonať zabezpečenie populárnych nástrojov. Pri svojom experimente oklamali systémy KeyLemon, mobius, TrueKey, BioID a 1D, ktoré fungujú podobne ako rozoznávanie tvárí v systéme Windows 10. Pozeráte sa do kamery, pootočíte hlavou a stále sa pozeráte do objektívu.
Výskumníci mali v niektorých prípadoch ľahkú úlohu, inokedy museli podľa magazínu Digital Trends retušovať časti fotografií, v ktorých sa nachádzali tiene, alebo museli upravovať obraz v časti, kde sa nachádzali oči.
Úspech pri prekonaní biometrického vstupu však poukázal na to, aké slabiny technológia so štandardnými kamerami má. Heslá, dvojfaktorové prihlasovanie či jednorazové kľúče dokážu poskytnúť oveľa vyššiu úroveň bezpečnosti, ak sú správne nastavené a zabudované v systémoch.
Experiment rozvíril verejnú diskusiu, pri ktorej sa berú do úvahy moderné technológie, ktoré vstupujú do hry v prípade, ak sa použijú pri snímaní kamery dve, a k nim sa priradia i doplnkové zariadenia pre priestorovú digitalizáciu.
Zo snímok možno tvoriť modely a tým dávať priestorovú podobu prostredníctvom farebnej 3D tlače. Spoliehať sa na obraz preto nemožno.