BRATISLAVA. Kam pôjdeme, keď už toho bude mať naša Zem dosť? Mars sa už dlhé roky javí ako najlepšia možnosť. Cesta k obývateľnosti červenej planéty si pýta neuveriteľné množstvá energie a času. Súbor procesov, ktoré majú viesť k tomu, aby bol Mars vhodný na život ľudí, sa volá teraformovanie.
Ešte pred tridsiatimi rokmi bola premena mŕtvej planéty na klon Zeme iba materiálom pre žáner vedeckej fantastiky, dnes sa ňou seriózne zaoberajú mnohé vedecké tímy.
Jedným z najväčších umelo vytvorených ekosystémov je Biosphere 2 v Arizone. Jeho najnovší model Observatórium evolúcie krajiny buduje biosféru od nuly – presne, ako by sme to robili na Marse.
Všetci chcú ísť na Mars. Kto má najväčšie šance? Čítajte Trochu nižšie teploty
Predpokladáme, že zhruba pred štyrmi miliardami rokov mal Mars podobné podnebie ako dnešná Zem. Po vyhasnutí jadra teplota klesla, atmosféra sa rozptýlila do vesmíru a voda spolu s oxidom uhličitým zamrzla.
To je prvý z problémov, ktorým čelíme – súčasná priemerná teplota na Marse je približne mínus šesťdesiat stupňov Celzia. Takéto extrémne nízke teploty môžete zažiť iba na najchladnejších miestách na našej planéte - napríklad na Sibíri.
Mohlo by nám pomôcť niečo, čo sa na Zemi deje nechcene - globálne otepľovanie. Na Marse by sme proces museli naštartovať umelo.
Jeden zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je odpálenie obrovského množstva nukleárnych hlavíc na póloch planéty, ktoré by uvoľnili zmrznuté zásoby oxidu uhličitého a naštartovali otepľovanie.
