Mladý kaplán Jakub Pavlús sa stal obeťou neschopnosti vedenia ECAV diskutovať o nových teologických pohľadoch na manželský alebo partnerský zväzok.
Pochopiteľne. Predstavitelia slovenských luteránov ešte minulý rok vyzývali na podporu apokalyptickej sekty Aliancia za rodinu. Ani po fiasku referenda neprestali a šikanovali na súkromných rozhovoroch farárky, farárov a teológov, ktorí sa podpísali pod výzvu odmietajúcu útoky na LGBT.
Dnes, keď majú príležitosť ospravedlniť sa za svoje postoje, sa rozhodli exemplárne potrestať mladého farára pôsobiaceho na vidieku. Spôsob, akým Klátik a spol. postupovali, nemá nič spoločné s duchom otvorenej a kritickej cirkvi, ktorá skúma svoju dobu a snaží sa ponúknuť veriacim odpovede aspoň na niektoré otázky.
Spiatočnícke vedenie
Prepočítali sa. Zabudli, že sa už nikoho nedá odpáliť jedným listom, že škandalózny prístup sa neutají a predovšetkým v tom, že slovenskí protestanti nie sú zaostalým teologickým skanzenom na okraji Európy, možno s výnimkou ich vedenia.
Prípad Pavlús má dva rozmery. Prvý, teologický ukazuje, že ECAV nemá rok pred 500. výročím reformácie ani len tušenie o súčasnej protestantskej antropológii. Naivnými predstavami o rodinnom živote živí obraz o cirkvi z 19. storočia, ktorý sa nemá čím prihovoriť veriacim.
Neschopnosť zboru biskupov vyjadrovať sa rázne a slobodne k zásadným problémom verejného života iba zdôrazňuje pocit, že sme svedkami morálneho a intelektuálneho úpadku našej cirkvi.