S ex je vlastne nezmysel. Aspoň na prvý pohľad, veď sa zamyslite: príroda stvorila relatívne komplikovaný systém rozmnožovania, ktorý má v sebe zabudované samé nevýhody.
Nielenže potrebujete aspoň dvoch jedincov rovnakého druhu, navyše, rôzneho pohlavia. Potrebujete vymyslieť systém, akým sa navzájom nájdu, rozhodnú o svojej vhodnosti a nakoniec odhodlajú na samotný akt.
Navyše musíte vyriešiť ďalšie množstvo komplikácií. Vytvoriť mechanizmus, ako časť DNA vziať od každého z rodičov, doručiť ju na miesto, kde sa spoja a následne ich poskladať tak, aby mohol vzniknúť úplný a zdravý jedinec.
Potrebujete vyriešiť ťažkosti s priveľkým množstvom rôznych mitochondrií a tie od jedného z rodičov – samca – zničiť.
Všetko toto potrebujete vykonať rýchlo, relatívne nenáročne a tak, aby ste pri celom párení neohrozili samotné tvory, prípadne aspoň ich budúce potomstvo.
Ako je teda pri všetkých týchto komplikáciách možné, že sex v prírode vôbec existuje? A prečo sa všetci nerozmnožujeme odrezkami alebo delením?
Priveľa problémov?
„My ani nepoznáme hlavný dôvod sexuality; prečo nové bytosti vznikajú spojením dvoch sexuálnych elementov. Celý proces sa nám ukrýva v temnote,“ napísal v roku 1862 Charles Darwin.
Odvtedy síce o vzniku sexu a jeho mechanizmoch vieme oveľa viac – čo-to sme sa napríklad naučili o génoch a DNA -, no pohlavné rozmnožovanie patrí k najväčším tajomstvám biológie. Pretože je príliš komplikované.
Pred vznikom sexu sa všetok život na našej planéte rozmnožoval asexuálne a časť to robí dodnes. Je to jednoduchý a spoľahlivý spôsob ako šíriť svoje gény. Dokonca najspoľahlivejší, výsledkom sú totiž totožné kópie rodičovského jedinca bez cudzích elementov.
Nepotrebujete na to iné organizmy ani žiadne komplikované rituály vedúce k správnej selekcii partnera, mikróbom stačí obyčajné delenie. V skutočnosti tak šetríte čas aj energiu, ktoré môžete investovať do užitočnejších vecí: ochrany vlastného života a vlastnej genetickej informácie a jej rýchlejšiemu šíreniu.
Prečo teda príroda vytvorila zložitý a neefektívny spôsob na šírenie genetickej informácie?