SME

Ako sa šoférujú vesmírne sondy? Na manéver majú niekedy len jeden pokus

Trasu misie navrhujú roky pred začiatkom cesty, ktorá môže trvať aj niekoľko rokov.

Sonda Juno.Sonda Juno. (Zdroj: NASA)

BRATISLAVA. Jazdu bežného vozidla vodič prispôsobuje tomu, čo vidí bezprostredne pred sebou. Reaguje v zlomkoch sekundy, inak hrozí havária.

Ovládanie vesmírnej sondy je ešte o čosi komplikovanejšie. Všetko sa riadi zo Zeme a riadiacim signálom trvá, kým prejdú kozmické vzdialenosti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aj keď trasu misie plánujú vopred, úspech niekoľkoročnej cesty často závisí od jedného manévru, na ktorý majú iba jeden pokus.

Prípadná vesmírna havária síce nestojí ľudské životy, ale sú za ňou roky práce veľkej skupiny ľudí a obrovské vložené prostriedky.

SkryťVypnúť reklamu

Dizajn misie

Vesmírne lode bez posádky sa pri navigácii spoliehajú na rádiové signály, ktorými komunikujú s riadiacou centrálou. Presnosť navádzania ovplyvňujú podľa magazínu Scientific American štyri faktory:

– systém merania, ktorým sa určuje poloha a rýchlosť sondy,

– poloha, z ktorej sa tieto merania uskutočňujú,

– presný model slnečnej sústavy,

– modely pohybu sondy.

Trasa, ktorou sonda poletí, sa určuje na úplnom začiatku misie. Zohľadňovať musí všetky planéty a väčšie vesmírne telesá, ktoré ju môžu ovplyvniť svojím gravitačným pôsobením.

NASA do svojich plánov zahŕňa aj najbližšie a najvzdialenejšie body obežných dráh týchto telies, prípadné slnečné konjunkcie (vesmírne teleso sa nachádza na opačnej strane Slnka ako Zem) a prelety okolo nich.

SkryťVypnúť reklamu

Súčasťou dizajnu misie je aj takzvaná referenčná trajektória, ktorá sonde umožní vykonať všetky potrebné merania a pokusy. Samotné ovládanie sondy potom spočíva v posielaní drobných úprav a správne načasovaných zapálení motorov.

Jeden pokus

Aby mohla sonda Juno skúmať Jupiter, musí sa dostať na jeho obežnú dráhu. Signál z antény Deep Space Network k nej putuje 860 miliónov kilometrov a trvá mu to približne 48 minút.

Z riadiacej centrály už preto poslali príkaz „ji4040“, ktorý vloží Juno do rúk autopilota a začne sekvenciu, ktorá sondu umiestni na obežnú dráhu najväčšej planéty našej slnečnej sústavy.

Počas 35-minútového zapálenia motorov vypnú všetky ostatné nástroje, aby manéver nič nenarúšalo. „Ide o kľúčovú časť a všetko musí fungovať správne. Ak sa niečo nepodarí, môže sa stať, že stratíme celú misiu,“ povedal pre web The Verge jeden z členov tímu Steve Levin.

SkryťVypnúť reklamu

Aj ďalšia známa sonda mala iba jeden pokus zvládnuť historický okamih. Pri prelete okolo trpasličej planéty Pluto musela New Horizons trafiť do pomyselného obdĺžnika s rozmerom stokrát stopäťdesiat metrov.

Posledné pokyny na jej kurz sa pritom dali poslať desať dní predtým. Ak by sa niečo nepodarilo, namiesto záberov Pluta by New Horizons poslala domov fotografie prázdneho vesmíru.

Prečítajte si tiež: Najväčšou výzvou New Horizons bude trafiť dráhu preletu Čítajte 

 

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu