SME

V atmosfére kométy 67P objavili základy vzniku života

Stavebné zložky života mohli vznikať už vo vesmíre, odhaľujú nové merania sondy Rosetta.

Kométa 67P/Churyumov-Gerasimenko.Kométa 67P/Churyumov-Gerasimenko. (Zdroj: ESA/Rosetta/NavCam – CC BY-SA IGO 3.0)

BRATISLAVA. Základné stavebné kamene života – aminokyselinu glycín a plynný fosfor už nenájdeme iba na Zemi. Európskej vesmírnej agentúre sa ich po prvýkrát podarilo namerať v prašnej atmosfére kométy 67P/Churyumov-Gerasimenko.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Glycín v atmosfére kométy objavila už v minulosti NASA. Až teraz sa ju podarilo prvýkrát analyzovať priamo vo vesmíre - bez znečistenia, ktorá vzniká pri prenose vzorky na Zem. Objav preto nie je až taký prekvapujúci, odhaľuje však ako sa na Zem mohol dostať život. Zistenia uverejnili v odbornom časopise Science Advances.

SkryťVypnúť reklamu

Zárodky vo vesmíre

„Čakal som, že ich objavia už skôr, analýzy dát ale zvyčajne trvajú veľmi dlho,“ hovorí pre denník SME vesmírny konštruktér Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV, ktorý sa podieľal aj na konštrukcii sondy Rosetta, ktorá vykonala merania.

„Zatiaľ sme objavili glycín, najjednoduchšiu aminokyselinu a fosfor, ktorý je tiež veľmi dôležitý prebiotický prekurzor. Svedčí to o tom, že nejaké zárodky alebo prekurzory života mohli vzniknúť v podstate už aj vo vesmíre, nie až na Zemi.“

Po vzniku slnečnej sústavy bola Zem veľmi dlho žeravá a nemala preto podmienky vhodné pre vznik života. V rovnakom čase už ale mohli zložitejšie organické molekuly vznikať vo vesmíre, napríklad na kométe. Samotný život zrejme vznikol až vtedy, keď sa tieto syntetizované molekuly rôznymi procesmi dostali na Zem, ktorá už mala vhodné podmienky na život, hovorí Baláž.

SkryťVypnúť reklamu

Najbližšie k Slnku

Fosfor, základnú stavebnú jednotku DNA a bunkových membrán našli v plynnom skupenstve. Taktiež glycín – najjednoduchšiu aminokyselinu, ktorú zvyčajne nájdeme v malých množstvách v proteínoch. Aminokyselina sa zvyčajne nachádza len v tuhom skupenstve, do atmosféry sa uvoľňuje až pri vyšších teplotách okolo 150 stupňov Celzia.

Merania urobil hmotnostný spektrometer ROSINA ešte pred príchodom kométy do perihélia, teda najbližšieho bodu k Slnku, kedy sa kométa najviac rozohriala a vypúšťala do atmosféry najviac plynov. Prvé meranie je z októbra 2014 a druhé z marca 2015.

Podľa Baláža nejde o posledný zaujímavý objav sondy Rosetta. V nasledujúcich desaťročiach bude odhaľovať stále nové veci a prinášať nové objavy, medzi nimi možno aj ďalšie aminokyseliny. 

SkryťVypnúť reklamu

DOI: 10.1126/sciadv.1600285

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu