SME

Stromy si dokážu vyrábať vlastné mraky

Obloha pred priemyselnou revolúciou nemusela byť bezoblačná len preto, že bola čistejšia

Ilustračné foto. (Zdroj: FOTOLIA)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Dva výskumy zo Švajčiarska ukázali, že molekula, ktorú uvoľňujú najmä stromy, pomáha vytvárať mraky. Štúdie zverejnili spoločne prestížne týždenníky Nature a Science, čím podčiarkli ich význam. Práce medzinárodných vedeckých tímov totiž podkopali predpoklad, že určitý druh oblačnosti sa rodí najmä pod vplyvom síry - presnejšie drobných čiastočiek kyseliny sírovej rozptýlených v ovzduší.

Nemení to zrejme nič podstatné na hlavných scenároch vývoja klímy v tomto storočí, ako ich niekoľkokrát predkladal a spresňoval Medzivládny panel o klimatickej zmene (IPCC)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nové vedecké práce zo široko diskutovanej oblasti však naznačujú, že na vývoj klímy môže vplývať oveľa viac faktorov, než aké vedci doteraz zmapovali. Výskumy mierne pripomínajú dávnejšie kacírske myšlienky britského biológa Jamesa Lovelocka o Zemi, ktorá funguje podobne ako živý organizmus a neustále sa snaží o prežitie nezávisle od vôle ľudí (hypotéza Gaia).

Veď načo by inak stromom boli ich vlastné mraky?

Divoká karta zmeny klímy

Keď spálime uhlie či ropu, „obohatíme“ ovzdušie nielen o oxid uhličitý, ale aj o ďalšie zaujímavé chemikálie. Medzi inými aj o kyselinu sírovú, ktorá hrá významnú rolu pri formovaní mrakov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Klimatológovia preto predpokladali, že s nástupom priemyselnej revolúcie sa musela zvýšiť tvorba oblačnej prikrývky zeme. Je to logické, lebo viac spálených fosílií znamená viac síry v ovzduší, viac aerosólov, a teda aj viac mrakov. Jednoducho nebol dôvod myslieť si, že na predindustriálnej oblohe by sa slnko topilo pod rovnakým množstvom mrakov ako dnes.

Už vyše dvadsať rokov sú mraky najväčším zdrojom neistôt pri pochopení toho, ako presne ovplyvňujú atmosféru emisie zo spaľovania fosílnych zdrojov. Hovorí sa o nich aj ako o divokej karte globálnej zmeny klímy.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C47N2 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu