SME

Čo sa o migrantoch môžeme naučiť zo zániku antického Ríma

Milióny ľudí sú v pohybe. Čo nám o nich povie vzor z minulosti?

Ilustračné foto. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Text pôvodne vyšiel v magazíne Historická Revue.

J e možné poučiť sa z dávnych i menej dávnych udalostí? Je možné hľadať v dejinách poučenie?

Filozof G. F. W. Hegel napísal, že jediným poučením z dejín je skutočnosť, že ľudia sa z dejín nedokážu poučiť.

Súčasné udalosti v Európe, keď sa do pohybu dostali milióny ľudí, spôsobili, že sa mnohí ľudia pýtajú, či máme nejaký vzor z minulosti, z ktorého by sme sa mohli poučiť alebo si z neho aspoň brať nejaké ponaučenie. Existujú nejaké udalosti, ktoré by nás mohli inšpirovať?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jeden sa pokúsime priblížiť v nasledujúcich riadkoch.

V roku 375 v meste Brigetio (dnes Ó-Szőny v Maďarsku) na strednom Dunaji zomrel rímsky cisár Valentinianus I. Príliš sa rozčúlil, keď sa predstavitelia Kvádov, obvinení z vpádu na rímske územie bránili, že ich vyprovokovalo správanie sa rímskych provinčných úradníkov a zákerná vražda ich kráľa Gabinia pri následnom rokovaní.

Táto udalosť bola v poslednej štvrtine 4. storočia n. l. poslednou významnou aktivitou Rímskej ríše na strednom Dunaji, kde sa dovtedy koncentrovala obrana rímskeho územia.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V nasledujúcich rokoch sa musela pozornosť Rimanov sústreďovať do inej oblasti – na dolný tok Dunaja a na územie provincie Trácie. Príčinou boli udalosti, ktorých začiatky sa odohrávali na Ďalekom východe, na hranici Čínskej ríše.

Už v 3. storočí pred n. l. sa na rozľahlých pláňach na sever od čínskej hranice začali spájať kočovné kmene mongolsko-tatárskeho pôvodu. V čínskych prameňoch sú tieto kmene známe ako Hungno a u nás pod menom Huni. O niekoľko storočí neskôr sa pokúsili zaútočiť aj na územie Číny, ale mohutný čínsky múr a čínske vojsko ich odrazili smerom na západ.

Začal sa proces, ktorému dali historici už v minulosti názov veľké sťahovanie národov. Jeho výsledkom boli nepredvídateľné historické zmeny – zánik Západorímskej ríše, vznik nových štátnych útvarov národov, ktoré v dôsledku tohoto sťahovania prenikli na územia rímskych provincií.

Menili sa sociálne vzťahy, popri latinčine sa začali presadzovať nové ja- zyky a kultúra.

Prví boli Góti

Huni sa pri svojom pohybe na západ stretli s najrozličnejšími národmi. Mnohé zlikvidovali, ďalšie si podrobili.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Niektoré kmene a národy pred nimi ustupovali, aby sa vyhli hunskej moci. Od brehov Čierneho mora sa takto posúvali aj germánske kmene Gótov, ktoré boli rozdelené na viaceré skupiny.

Niektoré kmene a národy ustupovali, aby sa vyhli hunskej moci.

Pavol Valachovič

Už rímsky historik gréckeho pôvodu Ammianus Marcellinus vo svojich Dejinách (v roku 1985 vyšiel vo vydavateľstve Tatran aj slovenský preklad z pera Daniela Škovieru) opísal ich osudy a ústup k hraniciam Rímskej ríše na dolnom Dunaji.

Spočiatku sa síce bránili hunskému tlaku, ale po porážkach sa rozhodli presídliť na rímske územie. Viedla ich k tomu predovšetkým skutočnosť, že pôda v Trácii bola úrodná, jednak to, že široký tok Dunaja ich mal ochrániť pred ďalším tlakom nepriateľov.

Predstavitelia Gótov neviedli svoje národy na rímske územie svojvoľne. Požiadali rímskeho cisára Valenta (vládol 364 – 378), mladšieho brata zomrelého cisára Valentiniana I., aby im dal súhlas na vstup na rímske územie.

Poradcovia rímskeho cisára mu tiež radili, aby ich prijal. V ríši sa šírili správy o tom, že prakticky na celej európskej hranici Rímskej ríše sa odohrávajú udalosti, ktoré by mohli ohroziť ríšu. K hranici prichádzali najrozličnejšie kmene, medzi ktorými prebiehali vojenské zrážky.

Prijatím Gótov by cisár získal významný zdroj vojenských regrútov. Už v časoch republiky i cisárstva Rimania prijímali do svojho vojska oddiely cudzích kmeňov ako pomocné oddiely, ale tieto oddiely vždy bojovali pod vedením a kontrolou rímskych veliteľov.

Teraz sa mala zmeniť situácia – gótske oddiely mali bojovať pod velením svojich vlastných veliteľov, čo v budúcnosti znamenalo podstatnú zmenu situácie.

Cisár uzavrel s predstaviteľmi Gótov zmluvu (foedus) o ich usadení na rímskej pôde, za čo mu mali poskytnúť v prípade potreby ozbrojené oddiely. Potom dal sú-hlas, aby sa Góti preplavili cez Dunaj a usadili sa v Trácii.

Presun celého národa bol fascinujúci. Góti pre svoju prepravu používali člny, plte, alebo sa dokonca pokúšali Dunaj preplávať. Jesenné dažde zvýšili a rozbúrili jeho hladinu, preto sa množstvo migrantov utopilo. Nič ich však nemohlo zastaviť, aby dosiahli svoj cieľ – usadiť sa v bezpečí na druhom brehu Dunaja a nájsť nový zdroj obživy.

Rimania im dokonca sľúbili, že v prvých momentoch, kým si dopestujú vlastnú úrodu, im poskytnú aj potraviny.

Spomínaného historika Ammiana Marcellina prekvapilo množstvo migrantov na rímskom území – bolo ich „ako zrniek piesku na púšti v Líbyi “.

Spolu s Gótmi, alebo tesne po nich, sa totiž cez otvorenú hranicu začali valiť ďalšie kmene a národy z barbarika, ktoré ich chrlilo ako „Etna sopečný popol“. Ak v predchádzajúcich obdobiach (napríklad za markomanských vojen v rokoch 166 – 180) prenikali na rímske územie oddiely barbarov, boli to bojovníci, ktorí mali záujem o korisť a v prípade protiakcií rímskeho vojska sa stiahli na svoje územie. Teraz prichádzali celé národy – muži, ženy, deti, dobytok. Spálili za sebou všetky mosty, nemali sa kam vrátiť, ani o to nemali záujem.

Hlad a nepohoda

Pôvodný predpoklad, že Góti si na novej pôde dopestujú základné potraviny, sa nesplnil. Ani rímska vláda neplnila svoj sľub, že im na prechodnú dobu bude dodávať potraviny.

V radoch Gótov prepukol hlad. Hneď sa našli podnikavci z najvyšších kruhov provinčnej správy. Na území celej provincie pochytali všetkých psov a začal sa výmenný obchod: kus za kus, jeden pes za jedného otroka, či už to bolo dieťa alebo dospelý, chudobný alebo z vyšších kruhov. Medzi Gótmi sa šíril nepokoj.

Cez Dunaj však prichádzali ďalšie kmene. Tie si tiež hľadali primeraný priestor, kde by mohli žiť. Pretože však nemali základné potraviny, rozšírili sa po celej provincii a žiadali, aby im bol umožnený prístup do veľkých miest, kde by si potraviny mohli kúpiť.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C47MQ na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Marketér Pavol Minár.

Pavol Minár hovorí o kampaniach.


Ilustračné foto.

Za deti a rodičov bojujú petíciami.


Americké systémy protivzdušnej obrany Patriot (vľavo) a NASAMS.

Odchod talianskeho systému reálne neznamená veľkú zmenu.


Jaroslav Haščák.

Finančníka prvýkrát obvinili v novembri 2022.


TASR a 1 ďalší

Neprehliadnite tiež

Inštalácia je jednoduchá a netreba ani vŕtať do stien.


SME Creative
Ceny zvyšuje Orange, aj Slovak Telekom.

Berners-Lee poukazuje na dva základné problémy.


a 1 ďalší
Nosná raketa Falcon 9 patriaca spoločnosti SpaceX, čaká na rampe NASA na Myse Canaveral na Floride.

Od roku 2020 firma vyslala na raketách Falcon 9 do kozmu niekoľko prototypov.


ČTK
Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 2 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu