Vynorili sa začiatkom 16. storočia vo Švajčiarsku. Nábožensko-sociálne hnutie, ktoré
nesúhlasilo s reformátorským vystúpením Martina Luthera, s jeho kritikou cirkvi a jej vnútorných pomerov.
Boli to najmä stúpenci reformácie, ktorí ju chceli doviesť do konca - a to po stránke duchovnej aj sociálnej. Predstavovali radikálne krídlo a dostali meno Habáni.
Dočasné útočisko na Morave
Kvôli radikalizmu vyháňali Habánov z materských krajín a v roku 1525 po verejnej dišpute v Zürichu museli opustiť aj Švajčiarsko. V roku 1526 sa uchýlili na južnú Moravu, kde im vyšiel v ústrety Linhard z Lichtensteinu.
Usadili sa na jeho panstve v Mikulove a jeho najbližšom okolí. V nových domovoch vytvárali skupiny s počtom 30 až 50 rodín, ktoré žili podľa prísne stanovených pravidiel.
Stavali si dlhé domy, ktoré sa nazývali Haushaben, podľa čoho ich domáce obyvateľstvo začalo volať habáni (Haushaben = Haus haben, t. j. mať domov).
Toto pomenovanie síce považovali prisťahovalci za hanlivé a bránili sa mu, ale nič si nepomohli, zostalo im.
V súčasnosti sa vníma v neutrálnej podobe, dokonca predstavuje druh kvality, ktorý je známy najmä zo spojenia habánska keramika alebo habánske umenie.
Šikovní remeselníci
Habáni v pôvodnej vlasti, ale aj na Morave a neskôr na západnom Slovensku, predstavovali vysoko usporiadanú komunitu s prísnym dodržiavaním poriadku.
