Ide o prvé zariadenie kompletne navrhnuté, skonštruované a riadené z územia Slovenskej republiky, ktoré poputuje na obežnú dráhu.
Podľa lídra projektu slovenskej družice a predsedu Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity Jakuba Kapuša originál družice presunú tento týždeň do Holandska, kde ju s ďalšími podobnými družicami typu CubeSat integrujú do vypúšťacieho kontajnera. Následne ju prevezú do USA, kde ju primontujú na raketu a bude približne dva mesiace čakať na štart.
Maketu družice predstavili v stredu na Trenčianskych robotických dňoch na výstavisku Expo Center v Trenčíne.
Sledovanie bleskov
"Všetky komponenty družice sa vymyslené, navrhnuté a zostrojené na Slovensku. Obsahuje veľké množstvo inovácií. Prinášame vlastný operačný systém, ktorý je použiteľný pre takéto aero space aplikácie, prinášame nové typy senzorov," priblížil Kapuš.
"Na palube bude aj svetovo zaujímavý vedecký experiment, ktorý sa orientuje na sledovanie doteraz nepoznaných javov vo vysokej atmosfére Zeme na veľmi nízkych frekvenciách. Vo vysokých vrstvách atmosféry, vo výške asi 80 kilometrov bude družica monitorovať tzv. nadoblačné blesky, ktoré súvisia s búrkami pri zemi, no nevieme ich príčiny."
Ďalšou úlohou slovenskej družice bude podľa neho sledovanie signálov, ktoré prichádzajú z vesmíru a na zemi sa nedajú sledovať, pretože ich odráža atmosféra.
"Tých experimentov je tam však oveľa viac. Máme tam rôzne rádioamatérske služby, budeme testovať poškodzovanie rôznych typov súčiastok radiáciou v kozme, testovať budeme nové typy operačných systémov," doplnil Kapuš s tým, že družica by mala byť na obežnej dráhe asi päť rokov, funkčnosť hardvéru odhadujú na dva roky.
V kocke
Prvá slovenská družica má tvar kocky so stranami desať centimetrov, jej hmotnosť je asi jeden kilogram. Museli sa do nej zmestiť všetky systémy - palubný počítač, vysielačka, zdroje napájania, solárne panely, senzory.
Musí "prežiť" obrovské vibrácie pri štarte rakety a vo vesmíre až dvestostupňové teplotné výkyvy. Vývoj skCUBE sa začal v novembri roku 2011, podieľali sa na ňom Žilinská univerzita a Technická univerzita v Košiciach a asi 20 technologických partnerov, ktorí prispeli buď finančne, alebo s know-how.
Na projekt prispeli aj verejné zdroje z ministerstva školstva a ministerstva dopravy. "Samotný štart na rakete zafinancoval predseda slovenskej vlády zo svojej rezervy," uzavrel šéf projektu.
