Napíšte na okraj papiera posledné dve číslice svojho rodného čísla a ku každému z nasledujúcich šiestich predmetov napíšte, či by ste zaň boli ochotní zaplatiť takú sumu.
Takto sa začínala úloha na hodine známeho behaviorálneho ekonóma Dana Arielyho na univerzite Duke. Medzi šesticou predmetov boli čokolády Neuhaus, bezdrôtová myš, fľaša Côtes du Rhône 1998, kniha o dizajne, fľaša Hermitage 1996 a bezdrôtová klávesnica.
Keď študenti dopísali, dostali ďalšiu úlohu. Teraz mali napísať, koľko maximálne by boli ochotní za každý zo šiestich predmetov zaplatiť.
Cieľom cvičenia bolo zistiť, či niečo také irelevantné ako posledné dve číslice rodného čísla môže ovplyvniť, koľko budú študenti ochotní za spomínané predmety zaplatiť.
Sudcovia a dĺžka trestu
Vráťme sa teraz naspäť do Európy, do Nemecka. Pred niekoľkými rokmi vedci spravili ďalší zaujímavý experiment, ktorého výsledky sú prinajmenšom hrozivé.
Experiment vykonali na nemeckých sudcoch s priemerne viac ako desaťročnou praxou. Dali im prečítať opis ženy, ktorú prichytili pri krádeži v obchode a nechali ich hodiť kockou, na ktorej mohla padnúť iba trojka alebo deviatka.
Povedali im, že číslo, ktoré na kocke padne, je počet mesiacov, na koľko žiada žaloba ženu odsúdiť. Potom im nechali čas, aby prípad rozanalyzovali a vyniesli rozsudok.
Mohol hod kockou ovplyvniť dĺžku trestu, pre ktorú sa sudcovia nakoniec rozhodli? Samotní vedci zostali šokovaní, keď videli výsledky. Tí sudcovia, ktorým padla trojka, by v priemere odsúdili ženu na päť mesiacov za mrežami - ale tí, ktorým padla deviatka, až na osem mesiacov.
Ako však dopadol experiment s rodným číslom? Možno už tušíte, že na prvý pohľad irelevantné rodné číslo mohlo výrazne ovplyvniť, koľko boli študenti ochotní za predmety zaplatiť. Čím vyššie posledné dve číslice rodného čísla, tým viac študenti ponúkali.
Ukotvenie v hlave
Ako je možné, že také irelevantné informácie ako rodné číslo alebo číslo na kocke dokážu ovplyvniť seriózne rozhodnutia?
