Tvrdenie Bélu Bugára a Radoslava Procházku, že „nenašli žiadny bod priorít, ktorý by hovoril, že nemôžu pokračovať ďalej“ v rokovaniach o zostavení novej vlády s Robertom Ficom, je čisté zapretie hlavného sľubu, ktorý dali svojim voličom.
Hoci ho v priebehu kampane priamo nevyslovili, keďže prvý z nich sa za dlhé roky v politike naučil dobre lavírovať a druhý dokáže niečo jasne vyhlásiť až na tretí či desiaty pokus, ale voliči sľub „NIE Smeru“ vnímali jasne.
Žiadne víkendové reči o „pevnej parlamentnej väčšine“ (Sieť) alebo o tom, ako „robiť veci správne a nie len populárne“ (Most) ako argument neobstoja.
Pevná parlamentná väčšina v podaní Siete sa začala rozkladať prakticky okamžite. Katarína Macháčková, Simona Petrík a Miroslav Beblavý jasne svojmu predsedovi ukázali, že existujú body, pre ktoré nemôžu pokračovať so Smerom ďalej a aj to, že sa na takejto pevnej väčšine nehodlajú podieľať.
