SME

Parazit núti šimpanzy milovať leopardy a ľudí havarovať s autom

Výskum z Afriky ukázal zvláštnu schopnosť toxoplazmy zmeniť mozog svojho hostiteľa.

Keď toxoplazma prenikne do mozgu cicavcov, mení ich správanie. Myšia sa neboja mačiek, ľudia majú autonehody. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Africké leopardy majú pri svojom úsilí pochutiť si na mäse šimpanzov malého, ale vynikajúceho pomocníka. Je ním Toxoplasma gondii, rozšírený mikroskopický jednobunkový prvok.

Píše sa o tom v najnovšej štúdii v odbornom časopise Current Biology. Štúdiu komentoval v New York Times Carl Zimmer, autor zaujímavých popularizačných kníh a esejí o spoločnom živote ľudí, zvierat a mikróbov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Morbídna príťažlivosť

„Mnohí z našich dávnych predkov zrejme skončili v žalúdku zvierat,“ napísal Zimmer. „Ako inak si vysvetliť stopy po zuboch leopardov a iných veľkých afrických mačiek, ktoré zanechali na kostiach hominidov?“

Veľké mačky sú pre primáty nebezpečné i dnes. Týka sa to našich najbližších príbuzných v živočíšnej ríši, šimpanzov. Napríklad v štúdii z Pobrežia slonoviny vedci odhadli, že tretina tamojších šimpanzov každoročne čelí napadnutiu leopardom.

Korisť zvyčajne pred predátorom uteká alebo sa aspoň snaží zbytočne nevyhľadávať jeho prítomnosť. Preto je veľmi zvláštne, keď vidíte opak. Svedkami takej udalosti boli vedkyne z medzinárodného tímu Clémence Poirotteovej, evolučnej biologičky z Centra Funkčnej a evolučnej ekológie vo francúzskom Montpellieri.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Vedecký tím skúmal reakcie šimpanzov z Centra výskumu primátov v africkom Gabone na rôzne druhy moču. Deväť z účastníkov štúdie prejavovalo zvláštny záujem o moč leopardov. Vedkyne tento záujem nazvali morbídnym.

Vysvetlili ho skutočnosťou, že tieto šimpanzy mali v mozgu zárodky toxoplazmy, na prvý pohľad celkom obyčajného mikroskopického jednobunkového prvoka, akých je veľa. Lenže práve toxoplazma zas taká obyčajná nie. 

Ohrozuje myši aj ľudí

Ako vedci zistili už v roku 1990, toxoplazma má minimálne dve zvláštne črty.

Po prvé, keď prenikne do mozgu cicavcov, dokáže meniť ich správanie. Po druhé, pohlavne sa vie rozmnožiť iba v črevách mačky, kde takto úspešne dokončí svoj životný cyklus. A na to si vyvinula geniálnu evolučnú stratégiu.

Do žalúdka mačky vedie najjednoduchšia cesta cez myš. Preto sa toxoplazma najskôr nechá zožrať hlodavcom; povedzme niekde v hline na záhradke, kde môžu zárodky prvoka prežívať veľmi dlho.

Keď sa dostane do hlodavca, prenikne do jeho mozgu a „upraví“ ho tak, aby sa nebál mačky. Takto nakazené myši sa pred mačkami neskrývajú, dokonca ich vyhľadávajú. Tento prvok sa správa rovnako aj vtedy, keď sa dostane napríklad do človeka.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C45CC na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu