SME+
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
Africké leopardy majú pri svojom úsilí pochutiť si na mäse šimpanzov malého, ale vynikajúceho pomocníka. Je ním Toxoplasma gondii, rozšírený mikroskopický jednobunkový prvok.
Píše sa o tom v najnovšej štúdii v odbornom časopise Current Biology. Štúdiu komentoval v New York Times Carl Zimmer, autor zaujímavých popularizačných kníh a esejí o spoločnom živote ľudí, zvierat a mikróbov.
Morbídna príťažlivosť
„Mnohí z našich dávnych predkov zrejme skončili v žalúdku zvierat,“ napísal Zimmer. „Ako inak si vysvetliť stopy po zuboch leopardov a iných veľkých afrických mačiek, ktoré zanechali na kostiach hominidov?“
Veľké mačky sú pre primáty nebezpečné i dnes. Týka sa to našich najbližších príbuzných v živočíšnej ríši, šimpanzov. Napríklad v štúdii z Pobrežia slonoviny vedci odhadli, že tretina tamojších šimpanzov každoročne čelí napadnutiu leopardom.
Korisť zvyčajne pred predátorom uteká alebo sa aspoň snaží zbytočne nevyhľadávať jeho prítomnosť. Preto je veľmi zvláštne, keď vidíte opak. Svedkami takej udalosti boli vedkyne z medzinárodného tímu Clémence Poirotteovej, evolučnej biologičky z Centra Funkčnej a evolučnej ekológie vo francúzskom Montpellieri.
Vedecký tím skúmal reakcie šimpanzov z Centra výskumu primátov v africkom Gabone na rôzne druhy moču. Deväť z účastníkov štúdie prejavovalo zvláštny záujem o moč leopardov. Vedkyne tento záujem nazvali morbídnym.
Vysvetlili ho skutočnosťou, že tieto šimpanzy mali v mozgu zárodky toxoplazmy, na prvý pohľad celkom obyčajného mikroskopického jednobunkového prvoka, akých je veľa. Lenže práve toxoplazma zas taká obyčajná nie.
Ohrozuje myši aj ľudí
Ako vedci zistili už v roku 1990, toxoplazma má minimálne dve zvláštne črty.
Po prvé, keď prenikne do mozgu cicavcov, dokáže meniť ich správanie. Po druhé, pohlavne sa vie rozmnožiť iba v črevách mačky, kde takto úspešne dokončí svoj životný cyklus. A na to si vyvinula geniálnu evolučnú stratégiu.
Do žalúdka mačky vedie najjednoduchšia cesta cez myš. Preto sa toxoplazma najskôr nechá zožrať hlodavcom; povedzme niekde v hline na záhradke, kde môžu zárodky prvoka prežívať veľmi dlho.
Keď sa dostane do hlodavca, prenikne do jeho mozgu a „upraví“ ho tak, aby sa nebál mačky. Takto nakazené myši sa pred mačkami neskrývajú, dokonca ich vyhľadávajú. Tento prvok sa správa rovnako aj vtedy, keď sa dostane napríklad do človeka.