BRATISLAVA. Stroje na výrobu cukrovej vaty poznáme najmä z putovných kolotočov a zábav. Je však možné, že o niekoľko rokov sa bude väčšina z nich nachádzať vo vedeckých laboratóriách. A nebude to preto, že vedci majú radi sladkosti.
Tím vedcov z Vanderbiltovej univerzity totiž objavil spôsob, ako sa dá takýto stroj využiť pri tvorbe umelých vlákien a orgánov. Svoju novú metódu predstavili v štúdii uverejnenej v žurnáli Advanced Healthcare Materials.
Bunky miesto cukru
„Niektorí ľudia z oboru si myslia, že tento prístup je trochu bláznivý,“ povedal v tlačovej správe univerzity vedúci výskumu Leon Bellan.
„Ale teraz sme ukázali, že môžeme túto jednoduchú techniku použiť na výrobu sietí, ktoré napodobňujú trojrozmerný vlásnočnicový systém v ľudskom tele. Všeobecne platí, že nie je ťažké vyrobiť dvojrozmerné siete, pridanie tretieho rozmeru je však omnoho ťažšie"
Normálne stroje na výrobu cukrovej vaty roztápajú cukor, tlačia ho von cez malé dierky v krútiacej sa centrifúge, kde znovu stuhnú do vlákien. Tieto vlákna sa svojím tvarom podobajú na vlásnočnice, ktoré ľudské telo využíva na prenos živín.
Doteraz sa vedci snažili vlásnočnice umelo vytvoriť pomocou elektrostatického zvlákňovania. Táto metóda však bola pomalá, neefektívna a vzniknuté vlákna boli príliš veľké - až desaťkrát viac ako vlásočnice v ľudskom tele, vysvetľuje portál Co.Design.
Hračkárske orgány
Výskumníci používali k výrobe vlákien lacný hračkársky stroj na cukrovú vatu, ktorý kúpil za štyridsať dolárov. Do stroja naliali polymérový roztok s ľudský bunkami a enzýmom transglutaminázy, ktorému sa v potravinárskom priemysle hovorí aj ľudské lepidlo.
Výsledný materiál, ktorý sa cukrovej vate podobá len svojou štruktúrou, potom zaliali hydrogélom. Po tom, čo hydrogél vychladol, dokázali vedci zmeniť pH a vlákna sa tak rozpustili.
Po rozpustených vláknach zostali kanáliky, podobné vlásočniciam, ktoré majú slúžiť na vyživovanie umelých orgánov. Kanáliky napustili kyslíkom a ďalšími živinami potrebnými na prežitie. Keď po týždni svoj experiment skontrolovali, zistili, že až deväťdesiat percent buniek je stále nažive, informuje portál Popular Science.
Vedci dúfajú, že v ďalších štúdiách sa im podarí otestovať túto techniku aj s inými typmi buniek, ktoré im pomôžu vytvoriť tkanivá podobné tým v orgánoch ľudského tela.