SME

Ako by vás liečili kňazi a lekári v antickom Grécku a Ríme

Pôvod antickej medicíny sa odvíja od mýtického Asklépia. Bohovia ho údajne obdarovali zázračným darom liečenia a po smrti zobrali na Olymp.

Medicína v antickom Grécku. (Zdroj: Henryk Siemiradzki / WIKIMEDIA / CC)

Text pôvodne vyšiel v magazíne Historická Revue.

P rvú zmienku o gréckej medicíne prináša Homérov epos Iliada. Legendárny básnik poznal Asklépia ešte ako tesálskeho héra, ktorý sa spoločne s Machaónom a Podaleiriom zúčastnil vojenského ťaženia proti Tróji.

Ako podotýka nemecký historik medicíny Kurt Pollak (*1919), jeho synovia boli nielen gréckymi vojvodcami, obliehajúcimi Priamovo mesto, ale predovšetkým „vojenskými lekármi“: „Stelesňujú syntézu vojaka a lekára, o ktorej sa v dnešnej dobe tak vášnivo diskutuje.“ 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Neskoršie si s tým, podobne ako aj dnes, iba málokto lámal hlavu, keďže sa tu stretávame s antickou obdobou jednotiek MASH – vojenskými lekármi a zdravotníkmi.

Od Homéra

Podľa Lykurgových zákonov z polovice 9. storočia pred n. l. poľní lekári patrili k štandardnej zostave spartských vojsk. Keď sa v roku 401 pred n. l. vojvodca Xenofón (430 – 354 pred n. l.), autor slávnej Anabázy, s desiatimi tisíckami gréckych žoldnierov v službách perzského princa Kýra vracal od hradieb Babylonu k Čiernemu moru, v jeho štábe pôsobilo osem poľných lekárov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Vráťme sa však späť k Homérovi. Je zaujímavé, že v jeho diele sa liečenie nespája so žiadnymi magickými praktikami. Ošetrenie po boji pripomínalo dnešnú prácu vojenských medikov – vyťahovanie hrotov šípov a oštepov z rán, zastavenie krvácania, obväzovanie a podávanie prostriedkov, tíšiacich bolesť.

Asklépiova kariéra sa však rozhodne nekončí v poľnom lazarete na dohľad od hradieb Tróje. Jeho učenie spolu so symbolom umenia liečiť – palicou, ovinutou hadom, sa totiž postupne rozšírilo v celom Stredomorí a jeho priľahlých oblastiach.

Vo viac ako troch stovkách svätýň – asklépionoch, špecializovaní kňazi ďalej rozvíjali učenie o boji s rozmanitými zdravotnými neduhmi. Prichádzajúci pacienti vstupovali do vnútorných priestorov svätyne až po celkovom očistení, rituálnom kúpeli, okiadzaní dymom, pôste a modlitbách, spojených s obetnými darmi.

Kňazi veľmi prísne dohliadali na liečebné procedúry, ako aj s nimi spojené náboženské rituály.

Pobyt vyvrcholil v poslednú noc, keď sa pacienti uložili k chrámovému spánku (inkubácii) pri nohách veľkej Asklépiovej sochy vo viere, že v sne ich príde navštíviť liečiace božstvo. Z malých svätýň sa časom stali mohutné chrámy s rozsiahlym zázemím pre ubytovanie a procedúry pútnikov, ktorí hľadali zdravie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V zozname liekov, ktoré sa tu predpisovali, by sme našli preháňadlá i prostriedky na vracanie, potenie sa, ale aj omamné a dezinfekčné látky. Nechýbali ani odporúčania, týkajúce sa diéty, kúpeľné programy, cvičenia a masáže, ktoré boli nielen obľúbené, ale predovšetkým úspešné, ako dokazujú ďakovné tabuľky, nájdené archeológmi počas vykopávok.        

Hippokrates z Kósu

Najslávnejšie Asklépiove chrámy, vybudované v Knide, Kóse, Knósse, Epidaure, Krotóne, Pergamone a v Aténach, sa zmenili na staroveké lekárske centrá, kde sa študovali príznaky chorôb, analyzovali sa praktické skúsenosti liečby a skúšali sa nové diagnostické metódy.

Niekedy začiatkom 5. storočia pred n. l. došlo k ďalšiemu búrlivému rozvoju medicíny.

Démokritov súčasník Hippokrates z Kósu (cca 460 – 370 pred n. l.), po stáročia považovaný za najvýznamnejšieho lekára všetkých čias, položil základy viacerých odborov lekárstva, ako opäť pripomína K. Pollak. 

„Hippokrates znamená pre lekárstvo to isté, čo Sokrates pre filozofiu. Je predstaviteľom praktického usudzovania, múdreho sebazaprenia a ideálnych mravných zásad. Hoci nás od Hippokratovej doby delí takmer dva a pol tisícročia, zostáva pre lekárov celého sveta dodnes vzorom. Nie sú to jeho znalosti a jeho učenie, ale jeho poňatie lekárskeho poslania, jeho zásady lekárskeho myslenia a správania, ktoré si uchovali trvalú platnosť.“ 

Torzovito a v latinskom prepise po celý stredovek zachovaná zbierka spisov Corpus Hippocraticumpochádza čiastočne od samotného Hippokrata, čiastočne od jeho nasledovníkov v Knide a Alexandrii. Ešte viac ako dvetisíc rokov od svojho vzniku bola táto zbierka jednou z najváženejších lekárskych príručiek. 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Corpus Hippocraticum predstavuje úctyhodný súbor päťdesiatich ôsmich diel v sedemdesiatich troch knihách, ktoré predstavujú široké spektrum lekárskych tém. Z nich sa dnes často cituje pozoruhodný spis O životnom prostredí, ktorý hodnotí mnohoraký vplyv okolia na ľudský organizmus, ako aj vplyv klimatických, geografických a demografických podmienok, panujúcich v Európe a Ázii.

Spis O posvätnej nemoci rozoberá epilepsiu, a hoci – v zhode s názvom – jeho autor pripúšťa, že „všetko je tak či onak božského pôvodu“, padúcnica „nie je o nič posvätnejšia ako ktorákoľvek iná choroba“. Tým sa jednoznačne vyhraňuje voči démonologickým predstavám o vzniku chorôb.

Spomedzi ostatných textov je potrebné menovať spisy O diéte a Epidémie, obsahujúce množstvo záverov z pozorovaní, a Knihu prognóz, ktorá vyzdvihuje význam lekárskej prognózy (hoci ju až príliš uprednostňuje pred diagnózou, čo bol typický postoj školy v Kóse).

Hlavným prínosom slávneho terapeuta bolo presvedčenie, že príčinu i liečbu každej choroby je potrebné hľadať v samotnej prírode. Prácu lekára staval do služieb liečivej sily prírody.

Lekár by mal svojou skúsenosťou podporovať pacientovo uzdravenie, svedomito určiť chorobu pozorovaním a liečiť ju podľa svojho najlepšieho úsudku. Základom k tomuto snaženiu bola tzv. humorálna teória, podľa ktorej chorobný stav spôsobuje narušenie harmónie štyroch telesných štiav v organizme – čiernej a žltej žlče, krvi a hlienu. Liečilo sa liekmi opačných vlastností. Ako?

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C458F na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu