Text pôvodne vyšiel v magazíne Quark.
SME+
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
Otužilým severským vtákom, odlietajúcim pred krutými mrazmi, stačia naše zemepisné šírky, aby tu prečkali zimu. Aj preto ich môžeme vídať zväčša len v tomto období. Patria k nim viaceré druhy spevavcov, dravcov a vodných vtákov.
Zaujímavým a tak trochu exotickým zimným hosťom je chochláč severský (Bombycilla garrulus). Prilieta dosť nepravidelne zo Škandinávie. Niektoré roky ho vôbec nemusíme vidieť, v iných rokoch má jeho výskyt priam invázny charakter. Podľa zaujímavého chocholčeka na hlave ho spoznáme veľmi ľahko.
Dobre rozpoznateľné sú chochláče aj na oblohe najmä preto, lebo lietajú výhradne v kŕdľoch a ozývajú sa cvrlikavým volaním. Vtáky počas letu svojou veľkosťou a tvarom nápadne pripomínajú škorce.
S chochláčmi sa najčastejšie stretneme na miestach s bohatou úrodou bobúľ, napríklad šípok, hlohu, trnky, jarabiny, imela, alebo v záhradách a v ovocných sadoch s ponechanými jablkami na stromoch.
Jedny odletia, druhé priletia
Na rozdiel od chochláčov sa drozdy čvíkotavé (Turdus pilaris) v našej prírode vyskytujú aj počas roka a pravidelne tu hniezdia.
Na jeseň však odlietajú do južnejších krajín a na miesto nich prilietajú k nám severské populácie, preto môžeme v zimnom období pozorovať veľké kŕdle týchto vtákov. Zdržujú sa na podobných miestach ako chochláče, keďže rovnako ako ony sa živia bobuľami a plodmi stromov.
Okrem pestrého zafarbenia nás upúta ich hlučný hlasový prejav, ktorý je počuť aj na väčšie vzdialenosti.
Ďalším zimným hosťom je pinka severská (Fringilla montifringilla). Vidieť ju môžeme v menších alebo väčších kŕdľoch, ako sa potuluje krajinou a vyhľadáva semená rastlín.
Najskôr si ju však všimneme na kŕmidlách, ktoré rada navštevuje. Zaujme nás svojím pestrým zafarbením.
V niektorých rokoch (naposledy to bolo v zime 2008/ 2009) sa u nás pinka severská vyskytuje vo veľmi hojných počtoch.