Bol rok 1997. Na jednej strane stola sedel slávny niekoľkonásobný šachový majster a svetový šampión Garri Kasparov, no na druhej sa nenachádzal žiaden ľudský protivník.
Po piatich partiách bol stav vyrovnaný a chystala sa šiesta, ktorá mala rozhodnúť o výsledku zápasu. Práve vtedy sa ukázala sila šachového počítačového programu od spoločnosti IBM. Pred viac než osemnástimi rokmi porazil Deep Blue prvý raz ľudského šampióna.
Bol to veľký úspech technológií, počítačov i programátorov. No v skutočnosti sa akoby zabúdalo na banálne konštatovanie: šach nie je príliš zložitý. Aj keď sa šachové programy roky považovali za symbol technologického úspechu, podobne ako počítačové programy porážajúce ľudí v dáme či backgammone, skutočnou výzvou neboli.
Tou je až stará čínska stolová hra Go. Teraz program AlphaGo od spoločnosti Google dokázal v tejto hre prekonať európskeho šampióna. A, čo je ešte dôležitejšie, využil k tomu umelé neurónové siete a strojové učenie.
Môžeme to teda nazvať zrodom funkčnej umelej inteligencie?
Neprekonateľný test
Hra Go je dobrým kritériom na testovanie počítačových programov. Začínate na šachovnici s devätnásť krát devätnástimi poľami, na ktoré hráči umiestňujú svoje kamene. Cieľom je zajať či obklopiť čo najviac súperových kameňov najväčšiu časť hracej dosky, pričom obklopené kamene sa následne z dosky odoberú. Vyhráva ten, kto má na konci pod kontrolou najväčšiu plochu.
Znie to jednoducho, lenže na tomto mieste prichádza do hry štatistika. Na umiestnenie kameňa máte 360 možností, priemerná hra má zhruba 150 ťahov, čo v skutočnosti znamená, že počas jej priebehu je k dispozícii približne 10 na 170 možných kombinácií.
Len pre predstavu: to je viac, ako je všetkých atómov v našom vesmíre. Nejestvuje preto možnosť, že by nejaký počítač a jeho program dokázali v reálnom čase vyrátať všetky kombinácie a nájsť optimálny budúci ťah v hre.
Inžinieri sa preto museli vzdať myšlienky hrubej výpočtovej sily a vyskúšať úplne iný prístup. A práve ten je dôvodom, prečo je úspech spoločnosti DeepMind, ktorá vyvíja umelú inteligenciu pre Google, takou revolúciou.
„Množstvo ľudí zostane šokovaných,“ priznáva pre magazín Science aj Rémi Coulom, ktorý vytvoril až dosiaľ najlepší program na Go s názvom Crazy Stone. „Pretože mnoho rokov sa snažili Go predávať ako hru, v ktorej počítače nikdy nedokážu poraziť ľudí.“
Program Crazy Stone využíval algoritmus takzvaného stromového vyhľadávania modelu Monte Carlo. Znamená to, že softvér sa nesnažil zistiť všetky možné kroky a hľadať najlepší, no relatívne náhodne, i keď primerane rozumne, si vyberal medzi možnými krokmi.
Čiastočne síce využíval strojové učenie, no nad ľuďmi dokázal vyhrávať len vtedy, ak počítač začínal.
Umelý mozog
Google prišiel oproti tradičným softvérovým postupom s radikálne inou metódou. Keďže program nemohol všetko naozaj rátať, inžinieri si zobrali príklad z ľudskej mysle.
