BRATISLAVA. Rozpráva sa o nej viac než storočie. Pri pátraní po tajomnej Planéte X dokonca astronómovia objavili Pluto, no to o svoje postavenie deviatej planéty pred takmer desaťročím prišlo.
Teraz však astronómovia Mike Brown a Konstantin Batygin tvrdia, že mohli naraziť na obrovský objekt ešte za trpasličou planétou. Informovali o tom v stredu v odbornom magazíne The Astronomical Journal.
Gravitačné stopy ukazujú, že domnelá Deviata planéta, prípadne iný veľmi hmotný objekt môže obiehať okolo Slnka po výstrednej eliptickej dráhe každých 10- až 20-tisíc rokov s priemernou dobou obehu asi 15-tisíc rokov.
Tento objekt je desaťkrát hmotnejší ako naša Zem a k Slnku sa podľa magazínu Nature nikdy nedostane bližšie ako na vzdialenosť dvesto astronomických jednotiek - teda dvestokrát vzdialenosť Zem - Slnko. Pluto sa na svojej obežnej dráhe dostane najďalej 48 astronomických jednotiek od Slnka.
Znamená to, že takýto objekt sa nachádza v diaľkach našej slnečnej sústavy, ešte za Plutom vo svete ľadových objektov z takzvaného Kuiperovho pásu.
Astronómovia však Deviatu planétu nepozorovali priamo. Jej existenciu odvodzujú z pohybov ďalších objektov v regióne.
Je tam naozaj?
Medzi odborníkmi zatiaľ nepanuje zhoda, či veľký objekt za Plutom naozaj exituje. Niektorí zostávajú aj napriek novým dôkazom skeptickí.
„Telesá v Kuiperovom páse nie sú rovnomerne rozložené, ale sú v zhlukoch. Vysvetľujú to teraz tým, že predpokladajú takúto planétu. Čiže je to nepriamy dôkaz a nie je to prvýkrát,“ opisuje situáciu pre SME aj astronóm Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV.
„Telesá sú ovplyvnené rôznym spôsobom – niečo veľké sa tam mohlo v minulosti pohybovať. Problém je ten, že astronómovia to sledujú veľmi podrobne, a také veľké teleso (napríklad už veľkosti Marsu) by sme už dávno mali nájsť.“
Slovenský astronóm zdôrazňuje, že zatiaľ hovoríme skôr o špekulácii. „Nevidel to nikto a vylúčiť sa to nedá, ale rozhodne to nie je potvrdenie tej planéty," dodáva Svoreň.
Pohyby pomôžu
Samotné hľadanie po tajomnej Planéte X kdesi v diaľavách našej slnečnej sústavy odštartoval už astronóm Percival Lowell. Domnieval sa, že takéto teleso existuje za Neptúnom.
Vtedy netušil o rozsiahlom regióne objektov veľkých či dokonca väčších ako Pluto, na ktoré astronómovia medzičasom narazili. Práve preto trpaslík prišiel o štatút deviatej planéty.
Skúmanie anomálií v pohyboch iných kozmických telies však k objavu planét naozaj vedie. Napokon, takýmto spôsobom – vďaka odchýlkam v pohybe Uránu – objavili v polovici 19. storočia Neptún.
„Keď som prvý raz videl náčrt štúdie, mojou prvou reakciou bolo, že to je šialené,“ priznáva aj Brown. „Ale keď sa pozriete na dôkazy a štatistiku, je naozaj veľmi ťažké dospieť k inému záveru.“
Ľadový obor
Výskumníci objekt prezývajú Phattie. Pravdepodobne je trochu menší ako Neptún a na svoju súčasnú obežnú dráhu sa dostal v časoch rodiacej sa slnečnej sústavy.
Zrejme Neptún a Urán ho svojim gravitačným vplyvom vytlačili na jeho súčasné miesto. Výskumníci tiež odhadujú, že možná planéta bude ľadovým telesom s plynnými vonkajšími vrstvami, jej atmosféru budú tvoriť vodík a hélium.
Problémom však bude priamy dôkaz nevyhnutný na oficiálne zaradenie - ako deviata planéta. Domnelá Planéta X sa totiž nachádza tak ďaleko, že teleskopy ju takmer nemajú šancu zachytiť.
Ani pozorovanie japonským ďalekohľadom Subaru na Havaji s jeho viac než osemmetrovým zrkadlom teleso nenašlo. Výskumníci ale dúfajú, že do piatich rokov sa im to podarí..
Overenie tvrdení o novej planéte tak zatiaľ zostane na nepriamych dôkazoch či nebodaj na novej generácii ďalekohľadov. Už teraz je však podľa Sciencepravdepodobnosť iba jedna k 15-tisíc, že anomálie v obežných dráhach ukazujúce na Deviatu planétu sú len náhodou.
„Ak by to bola pravda, prepísali by sme znova učebnice," uzatvára aj astronóm Svoreň. „Také veľké teleso by sa muselo tiež zaviesť do modelov vývoja rannej slnečnej sústavy, ktoré by s ním museli fungovať.
