WARRENSBURG, BRATISLAVA. Čím je číslo väčšie, tým je menšia pravdepodobnosť, že bude prvočíslo - deliteľné iba samým sebou a jednotkou. Existuje však nekonečné množstvo prvočísel a preto nekonečná môže byť aj snaha objaviť dočasne to najväčšie.
Curtisovi Cooperovi z Central Missouri univerzity sa to podarilo už štvrtýkrát. Najväčšie známe prvočíslo súčasnosti je tak 2 na 74,207,281 mínus 1. Skladá z 22 338 618 číslic.
Cooper týmto objavom pokoril svoj doterajší rekord z roku 2013 o približne päť miliónov číslic. V skutočnosti ho podľa magazínu New Scientist jeho počítač objavil už 17. septembra 2015, no pre softvérovú chybu mu zabudol poslať mail.
Nakoniec sa výskumník k prvočíslu dostal až o pár mesiacov neskôr - pri údržbe zariadenia. Počítač bol súčasťou projektu Great Internet Mersenne Prime Search (GIMPS), ktorý spája tisícky počítačov po celom svete, aby mohli spojiť svoje sily a hľadať nové prvočísla.
V tomto prípade strávil podľa portálu Cnet 31 dní odpočítavaním jednotky od mocnín dvojky. Nový rekordér je totiž takzvané Mersennovo prvočíslo, pomenované podľa francúzskeho mnícha Marina Mersenna. Zapísať sa dá ako dva na n mínus jeden, pričom n musí byť prirodzené číslo.
Veľké Mersennove prvočísla sa podľa denníka The Guardian hľadajú najjednoduchšie, pretože vieme, o aké čísla sa usilovať a rýchlo sa dá overiť, či sú skutočne prvočíslami. Existuje ich iba 49, pričom pätnásť z nich našli práve cez GIMPS.
Objav nového najväčšieho prvočísla zatiaľ nemá praktický význam, samotné hľadanie je však dobrým spôsobom, ako testovať výpočtový hardvér.
Napriek tomu získa Cooper odmenu tritisíc dolárov, pre objaviteľa prvočísla so sto miliónmi číslic čaká cena 150-tisíc dolárov.
