BRATISLAVA. Mikroskop je skvelý nástroj na pozorovanie detailov, ktoré sú príliš malé pre ľudské oko. Ani s ním sa však niekedy nedá vidieť všetko.
V takýchto prípadoch môže pomôcť nová metóda zobrazovania, na ktorej sa podieľali aj slovenskí vedci.
Prvýkrát sa im podarilo pridať skameneline tretí rozmer. Výsledky zverejnili v žurnále European Journal of Entomology.
Skamenená bzdocha
Všetko začalo fosíliou bzdochy z čeľade hrabavicovité (Cydnidae).
Chrobák letel pred 16 miliónmi rokov nad strednou časťou mora Paratethys, ktoré bolo aj na našom území - a spadol do vody. Rýchlo sa ponoril tak hlboko, že ho nezjedli ryby, ani sa nestihol rozložiť.
Namiesto toho bzdochu postupne obaľovali vrstvy usadenín, až nakoniec našli vedci jej fosílne pozostatky pri Cérovej.
Milióny rokov pod tlakom usadenín však hmyz sploštili do takmer dvojrozmernej fosílie. Zachovala si asi približne 0,3 milimetrové rozdiely v reliéfe.
Aby ju mohli výskumníci lepšie pozorovať, museli vymyslieť novú metódu, ako reliéf zobraziť.
Presnejšie ako najlepší mikroskop
Pomocou moderného softvéru a hardvéru urobili vedci tisícky plochých (lineárnych) profilov, z ktorých poskladali komplexný 3D profil. Podobným procesom teraz prejde aj väčšina ďalších stlačených fosílií zo svetových nálezísk.
Vďaka tretiemu rozmeru môžu vedci lepšie opísať výzor živočícha, kým bol ešte živý.
"Zobrazenie je dvanásť- až stokrát presnejšie, ako by ste mohli vlastnými očami pozorovať cez najlepší mikroskop," zdôraznil pre SME hlavný autor štúdia Peter Vršanský z Geologického ústavu SAV.
Vedci môžu teraz fosílie skúmať bez toho, aby s nimi musel prísť do kontaktu. Na počítači môžu s detailným 3D modelom manipulovať - napríklad natáčať si ho na pozorovanie z rôznych uhlov, alebo meniť jeho osvetlenie.
