MONTREAL, BRATISLAVA. Pravdepodobne ste už zažili pocit, keď ste si neboli istí, či vám niekto hovorí pravdu, alebo zavádza. Či bol niekoho názor úprimný, alebo vás len nechcel uraziť.
Pre ľudí s autizmom, Alzheimerovou alebo Parkinsonovou chorobou je to ešte náročnejšie. Prejavy, ktoré nie sú myslené doslovne - sarkazmus, podpichovanie alebo milosrdné lži - na nich pôsobia mätúco.
Vedci z McGillovej univerzity strávili posledné dva roky výskumom, ktorý pomáha tieto poruchy odhaliť a zlepšuje porozumenie v medziľudskej komunikácie.
"Máme tendenciu veriť, že ľudia zväčša hovoria pravdu. Sarkazmus a milosrdné lži sa tak vymedzujú voči základnému porozumeniu," vysvetľuje v tlačovom vyhlásení univerzity vedúca autorka štúdie Kathrin Rothermichová.
Výsledky výskumu zverejnené v žurnále PLOS One sú založené na datábaze 926 videí. Zobrazujú krátke scénky, kde štyria herci hrajú rôzne vzťahy a vo svojom prejave majú vyjadriť vždy jeden zámer - úprimnosť, podpichovanie, sarkazmus alebo milosrdnú lož.
Dobrovoľníkov, ktorí netrpeli žiadnou poruchou, nechali určovať, o aký zámer išlo. Zistili, že najlepšie išlo odhaliť podpichovanie a pravdu. Pri sarkazme to, naopak, bolo najnáročnejšie, predovšetkým pri mužoch.
Ak chcete zistiť, či viete rozoznať každý zo štyroch konverzačných zámerov, pozrite si nasledujúce štyri videá a kliknite na tento link.
DOI: 10.1371/journal.pone.0133902