LONDÝN, BRATISLAVA. Pre mnohých z vás lentilky zosobňujú časy, keď ste ešte ťahali káčera po pieskovisku. Malé, farebné, čokoládové cukríky poznali asi všetci . Sotva už ale viete, že za ich lesklú podobu vďačíme tenkému filmu na ich povrchu, ktorý obsahuje včelí vosk.
Táto látka predstavuje aj základný kameň štúdie publikovanej v časopise Nature, ktorá ukazuje na úzke prepojenie človeka a včiel siahajúce tisíce rokov do minulosti.
Doteraz sme motívy včiel a zbierania medu mohli nájsť na maľbách zo starovekého Egypta, ale aj na dávnych jaskynných kresbách. Nevedeli sme však, kedy a kde presne začali ľudia intenzívnejšie využívať včelie produkty.
Vedci preto preskúmali viac než 6 tisíc kúskov keramiky z Európy, Blízkeho východu a severnej Afriky s cieľom nájsť stopy po včeľom vosku. Mohol totiž slúžiť napríklad na to, aby sa nádoby stali vodotesnými.
Zistili pri tom, že prvé známky o využívaní vosku sa objavili práve v období vzniku poľnohospodárstva. Najstaršie nálezy staré 9 tisíc rokov pochádzali z Turecka a vosk následne vedci objavili aj na keramike mladšej o niekoľko tisíc rokov, ktorá sa našla na Balkáne, v strednej Európe či severnej Afrike.
Spoluautor štúdie, profesor Richard Evershed z Bristolskej univerzity následne pre BBC News upresnil, že sme tým "získali najstarší dôkaz o spojení človeka s včelou medonosnou".
Analýza vzoriek však naznačila aj to, že v Škótsku, Írsku alebo Švédsku sa už včelám tak nedarilo. "Naša štúdia o využití medu a včelieho vosku zdá sa ukazuje, že tu bola severná hranica ich výskytu počas mladšej doby kamennej" povedal pre BBC News profesor Alan Outram z Exeterskej univerzity.
DOI: 10.1038/nature15757
