1. Kedy a ako ste sa prvý raz stretli s Einsteinovou Všeobecnou teóriou relativity?
2. Aký je jej najvýznamnejší prínos?
3. A čo je pre vás jej najzaujímavejšia myšlienka?
Každý deň budeme publikovať odpoveď jedného vedca.
Marián Fecko, Oddelenie teoretickej fyziky FMFI UK
1. Ku koncu základnej školy som čítal kadečo z astronómie a možno sa tam niekde spomínala. Ale asi nie dosť zaujímavo na to, aby vo mne po tom zostala stopa. Na gymnáziu som čítal (v ruskom preklade) populárnu knihu o fyzike od Leona Coopera (nositeľa Nobelovej ceny) s dlhým a vznešeným názvom. Tam sa o tom trochu písalo. Ale o iných veciach sa tam písalo oveľa viac, Cooper sa profesionálne venoval supravodivosti...
Naozaj krásnu a hlbokú populárnu Einsteinovu a Infeldovu knihu ,,Fyzika ako dobrodružstvo poznania", ktorá vyšla v slovenčine ešte v roku 1958 (!), som žiaľ objavil v antikvariáte až po vysokej škole. Do sylabu môjho vysokoškolského štúdia (teoretickej fyziky) sa napodiv prednáška zo všeobecnej teórie relativity akosi nedostala. A ani tá časť matematiky, na ktorej stojí.
Potom som to čiastočne dobehol a kadečo (už odborné) si o nej prečítal. Ale rozhodne sa necítim byť odborníkom. Naozaj sa v nej vyznať nie je ľahké.
2. Dáva úplne iný pohľad na to, čo to vlastne je a ako funguje gravitácia. Tá je podľa nej prejav zakrivenia časopriestoru, pritom to zakrivenie spôsobuje hmota (jej energia a hybnosť). Zem sa napríklad podľa nej pohybuje rovnomerne priamočiaro (,,po geodetike"), ale v časopriestore, ktorý (slabo) zakrivuje Slnko.
Bláznivá predstava, a pritom to funguje: nám sa to však javí tak, že Slnko priťahuje Zem a tá preto obieha okolo Slnka. Z VTR vyplývajú hlboké dôsledky, napríklad ako vyzerá vesmír, ako sa vyvíjal a bude vyvíjať. Ale má aj úplne praktické dôsledky, napríklad spresnenie newtonovských výpočtov, bez ktorého by nefungovala GPS navigácia.
3. Páči sa mi, keď nám niekedy skutoční majstri ukážu, ako nedostatočne sme doteraz niečomu rozumeli. Vo VTR bežné klišé hovorí (pozri môj bod 2), že sa od newtonovskej teórie odlišuje predstavou o zakrivenom časopriestore. Ale veľký francúzsky matematik Elié Cartan už v roku 1923 ukázal, ako sa dá aj stará newtonovská gravitačná teória formulovať cez zakrivený časopriestor.
Je tam aj Riemannov tenzor krivosti, aj rovnica poľa s Ricciho tenzorom (analóg Einsteinových rovníc poľa). A pritom sme fyzikálne stále na pôde newtonovskej gravitácie. Takže to klišé je dosť povrchné. Cartan nám pomohol pochopiť, čo je vo VTR naozaj nové.
