BRATISLAVA. Pred viac než troma rokmi, kedysi v auguste 2012 japonský matematik Šiniči Močizuki zverejnil na svojej stránke štyri dokumenty, ktoré mali obsahovať dôkaz známej matematickej hypotézy týkajúcej sa prvočísel.
Ak by sa dôkaz podarilo potvrdiť na decembrovej konferencii v Oxforde, znamenalo by to revolúciu v matematike. Podľa nedávneho článku v magazíne Nature by sa zmenilo všetko - počnúc teóriou množín, ktorú zo strednej školy poznáte vďaka Vennovým diagramom.
Ďalšia čistá myseľ
Šiniči Močizuki v mnohom pripomína hlavnú postavu filmu Čistá myseľ, ktorou je iný matematik a nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu John Nash.
Dnes Močizuki pracuje na Kjótskej univerzite vo Výskumnom ústave pre matematické vedy, kde je jeho jedinou úlohou prakticky iba výskum.
„Dvadsať rokov sa mohol venovať svojej práci bez akýchkoľvek rušivých vplyvov,“ povedal pre Nature matematik Ivan Fesenko z Nottinghamskej univerzity, ktorý sa s ním pozná.
Začiatky Močizukiho kariéry ale siahajú do Spojených štátov. Rovnako ako John Nash aj geniálny japonský matematik vyštudoval Princetonskú univerzitu. Zapísal sa tam ako 16-ročný a doktorát získal, keď mal len o rok viac ako John Nash, teda 23 rokov.
Na Slovensku v takomto veku študenti zvyčajne dokončujú iba magisterské štúdium. Juhokórejský matematik Minhyong Kim, ktorý ho pozná ešte z tých čias, spomína na jeho neuveriteľnú schopnosť sústrediť sa.
„Už odkedy bol študent jednoducho vstal a iba pracoval,“ zdôranil.
Ako to však býva u geniálnych matematikov neraz zvykom, má aj Močizuki svojské reakcie. O svojej práci prednáša len v Japonsku a iba po japonsky. Napriek tomu, že hovorí plynulo po anglicky, odmieta pozvania zo zahraničia a s novinármi nekomunikuje.
Ako o ňom povedal Fesenko, ktorý ho v Japonsku navštívil, jeho pracovňa je „tým najusporiadanejším pracoviskom matematika, aké som kedy v živote videl.“ Je tak presným opakom iného svetoznámeho matematika, Rusa Grigorija Perelmana, ktorý je známy napríklad tým, že sa príliš nestará o dĺžku svojich nechtov.
Banálny problém
Dôkaz zverejnený Močizukim, vďaka ktorému sa mu v prípade úspechu možno podarí získať aj prestížnu Fieldsovu medailu za matematiku, sa týka takzvanej „abc hypotézy“.