LONDÝN, BRATISLAVA. Vývoj človeka si často predstavujeme priamočiaro. Naši predkovia zišli zo stromov, vzpriamili sa na dve nohy a začali chodiť po zemi. Vzali do ruky pästný klin a založili oheň.
Také jednoduché to však s ľudskou evolúciou nebolo. Potvrdzujú to aj dva články zverejnené v časopise Nature Communications, ktoré sa venujú nedávnym nálezom našich pravekých príbuzných z jaskyne Rising Star v južnej Afrike.
Pozostatky viacerých jedincov Homo naledi totiž naznačujú, že u mnohých príbuzných človeka sa kombinovali vlastnosti, ktoré sme si zvykli pripisovať skôr jednotlivým vývojovým stupňom nášho rodu.
Homo naledi, napríklad, veľkú časť svojho života trávil vzpriamenou chôdzou na zemi, no ruky mal stále uspôsobené aj na pohyb v korunách stromov. Kapacitu lebky mal síce podobnú ako dnešné šimpanzy, ale kostičky jeho rúk mu umožňovali uchopiť nástroje podobne ako to robí moderný človek.
Záhada dlane a chodidla
Vedcov asi najviac zarazila kombinácia rôznych prvkov, ktoré sťažujú zaradenie nášho predka do vývojovej línie človeka.
Takmer 150 nájdených kostí horných končatín vrátane v podstate kompletne zachovanej pravej ruky naznačuje používanie nástrojov, no rovnako pohyb v korunách stromov.
Prsty mal Homo naledi dokonca dlhšie a viac zakrivené ako dávni australopitékovia. Ruku mal teda prispôsobenú na šplhanie po konároch.
Na druhej strane mal tento náš predok dlhý, silný palec a vyvinuté zápästie. Podobné prvky nám dnes umožňujú
