Autor: Matúš Halás
LONDÝN, BRATISLAVA. Keď si nositeľ Nobelovej ceny za medicínu Tim Hunt v júni tohto roka nevinne zavtipkoval na účet svojich kolegýň, netušil, že ho to bude stáť miesto na prestížnej univerzite.
Poznámkou o tom, že ženám v laboratóriu sa môže stať len to, že „sa do nich zamilujete, ony sa zamilujú do vás, alebo sa rozplačú, keď ich kritizujete“, však nechtiac vyjadril prevládajúce rodové predsudky o vede.
Štúdia v časopise Journal of Educational Psychology totiž tvrdí, že veda je vo väčšej alebo v menšej miere celosvetovo vnímaná ako mužská záležitosť.
Problém prírodných vied?
„Stereotypy spájajúce vedu s mužmi možno nájsť na celom svete, a to aj v spoločnostiach so zdanlivou rodovou rovnosťou,“ vysvetľuje pre magazín Science hlavný autor štúdie David Miller z univerzity Northwestern v Spojených štátoch.
Vedci skúmali údaje zo vzorky zhruba 350-tisíc respondentov zo 66 krajín sveta vrátane Slovenska. Ich priemerný vek bol 27 rokov a štyri pätiny z nich mali aspoň nejakú skúsenosť s univerzitným vzdelávaním.
Výskumníci zistili, že skúmané predsudky súviseli s podielom žien študujúcich prírodovedné odbory v danom štáte. Vďaka tomu možno pochopiť, prečo aj v rovnostárskej krajine, akou je Holandsko, vnímali vedu ako mužskú záležitosť.