BRATISLAVA. Spočiatku to bola jedna veľká svetlá škvrna. Ako sa vesmírna sonda Dawn približovala k trpasličej planéte Ceres a posielala čoraz detailnejšie snímky, z jediného svetlého miesta sa stalo viacero jasných útvarov na dne asi 90-kilometrového krátera Occator.
Ani nové mapy v nepravých farbách však záhadu zvláštnych štruktúr neobjasňujú. Naopak, americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) priznal, že nevie odpovedať aj na ďalšie otázky: nielen aký pôvod má rovnako nečakaná, asi šesťkilometrová hora stúpajúca nad povrch telesa.
Ale vedci dobre nerozumejú ani výtryskom elektrónov z Ceresu, na ktoré narazili v detektore či akýmsi pruhom, ktoré smerujú práve ku kráteru Occator.
„Ceres nás stále ohromuje, dokonca mätie,“ priznáva v tlačovom vyhlásení NASA Chris Russell, šéfvýskumník misie Dawn. „Preskúmali sme viacero snímok, spektier a teraz aj výronov energetických častíc.“
Nové kozmické dáta ukazujú geologické a topografické informácie povrchu telesa. Vďaka nim dokázali výskumníci vytvoriť relatívne presnú mapu Ceresu, pričom rôznym výškam útvarov priradili rôznu farbu. Veci na mapách zohľadnili aj zloženie povrchu.
„Obzvlášť zaujímavé sú nepravidelné tvary kráterov na Cerese,“ dodáva aj Carol Raymondová z NASA. „Pripomínajú nám krátery na ľadovom Saturnovom mesiaci Rhea.“
Šesťkilometrová hora stúpajúca z povrchu Ceresu. (zdroj: NASA/JPL-Caltech/UCLA/MPS/DLR/IDA/PSI)
Topografická mapa povrchu Ceresu v nepravých farbách. (zdroj: NASA/JPL-Caltech/UCLA/MPS/DLR/IDA)
