Aktivisti bijú na poplach - Európska komisia minulý mesiac ignorovala hlasovanie európskeho parlamentu a rozhodla, že aj v Európe bude po vzore Spojených štátov zavedená možnosť patentovania počítačových programov. Takéto patenty už niekoľko rokov vydáva (podľa kritikov protiprávne) európsky patentový úrad a najnovším rozhodnutím by mali byť doteraz udelené patenty zlegalizované.
Podľa niektorých odborníkov to bude znamenať bytostné ohrozenie menších vývojárov počítačových programov, najmä autorov takzvaného otvoreného softvéru (napr. Linux), pre ktorých bude ťažké napísať akýkoľvek program bez toho, aby neporušili nejaký patent. Patentové úrady neznalé počítačovej problematiky totiž vydávajú obrovské množstvo patentov chrániacich nie originálne výtvory, ale prvky úplne bežne používané tisíckami programátorov.
Spoločnosti Microsoft sa napríklad najnovšie podarilo v Spojených štátoch získať patent na dvojité kliknutie myšou pri práci s vreckovými počítačmi. Kedykoľvek v budúcnosti sa teda táto firma môže rozhodnúť, že od výrobcov programov, v ktorých používatelia klikajú dvakrát, začne vyberať licenčné poplatky.
Úradníci softvéru nerozumejú
Softvérovým patentom sa môže stať akákoľvek nová myšlienka definujúca funkčný princíp použitý v počítačovom programe. Podmienkou je registrácia vykonaná patentovým úradom. Patent znamená udelenie monopolu na využívanie technológie jej vynálezcovi, typicky na 20 rokov - majiteľ potom môže, ale nemusí iným spoločnostiam predať licenciu na používanie svojej myšlienky.
Na rozdiel od iných odvetví, kde sú predmetom patentov konštrukcie, prototypy alebo mechanické súčasti, je však pri softvéri predmetom patentu nehmotná myšlienka určená pre výrobu duševného diela. Prirovnať by sa to dalo k patentu spisovateľa na to, že poštár zvoní trikrát alebo že vrahom je záhradník. Ak by teda bola duševná práca spisovateľov chránená rovnako, ako chce Európska komisia chrániť prácu programátorov, najplodnejší autori by vlastnili tisícky patentov na rôzne druhy postáv alebo zápletiek a ostatní spisovatelia by im museli za ich použitie vo svojich dielach platiť.
V praxi sa tak už na zoznam patentov dostali aj jednoduché myšlienky - patentované je vyzvanie používateľa na uloženie súboru, vysvietenie aktuálnej položky menu programu inverznými farbami či zobrazenie krátkeho popisu k aktívnej položke na poslednom riadku obrazovky. Patentovej ochrane podliehajú aj jednoduché prvky ako bublinová nápoveda či indikátor priebehu operácie - teplomer. Väčšina vlastníkov takýchto patentov zatiaľ od iných poplatky nevyžaduje a tvrdia, že patenty si zaregistrovali len "preventívne" - aby od nich nikto iný nemohol žiadať poplatky.
Napríklad Microsoft tak v súčasnosti vlastní viac ako 4500 softvérových patentov pokrývajúcich problematiku pracovných staníc, serverov, ale i bežných princípov používaných tisíckami iných firiem. Podľa Microsoftu patenty len chránia jeho obrovské investície do vývoja softvéru, ktoré dosahujú sedem miliárd dolárov ročne. Podľa vyhlásenia z decembra 2003 je manažment firmy už pripravený začať licencovanie svojich patentov. V praxi by to znamenalo, že každý vývojár, ktorý vo svojom softvéri používa licencované princípy, by musel za ich používanie platiť.
Masové protesty zatiaľ nezabrali
Proti systému softvérových patentov vedú rozsiahlu kampaň viaceré neziskové združenia, napríklad zástupcovia vývojárov otvoreného softvéru. Šéf združenia Eric Raymond minulý týždeň vo Wall Street Journal vyslovil obavu, že Microsoft by mohol vďaka patentom doslova znemožniť vývoj slobodného softvéru jednotlivcami a malými organizáciami. To by mohlo priniesť stagnáciu vývoja softvéru a dominantné postavenie niekoľkých veľkých firiem.
Dvaja lídri zo sveta Linuxu Linus Torwalds a Alan Cox zasa poslali otvorený list predsedovi Európskeho parlamentu - podľa ich vyjadrenia "skúsenosti z USA dokazujú, že na rozdiel od klasických patentov nepovzbudzujú softvérové patenty inováciu - práve naopak, poškodzujú malé a stredné podniky a nové subjekty, ktoré prichádzajú na trh".
Do začiatku osemdesiatych rokov softvér nechránili ani autorské zákony, nieto ešte patenty. Dnes sa preto veľmi ťažko dokazuje, kto prišiel s konkrétnou myšlienkou ako prvý. Patentové úrady v novej oblasti softvéru zväčša nedokážu odlíšiť triviálnu a dávno používanú myšlienku od novej, inovatívnej. To zvýhodňuje giganty ako IBM, AT&T či SUN, ktoré majú dosť peňazí na právnikov pripravujúcich patentové prihlášky aj prípadnú obranu pred patentmi iných.
"Patenty nie sú problémom pre veľké firmy, pretože ak im niekto pohrozí licenčnými poplatkami, pohľadajú v zásuvkách nejaké vlastné patenty a určite nájdu taký, ktorý zasa porušuje druhá firma, takže dôjde k vzájomnému bezplatnému vyrovnaniu," povedal denníku SME zakladateľ Free Software Foundation a aktivista proti softvérovým patentom Richard Stallman pri nedávnej návšteve Bratislavy. "Ak ste však malá firma, nebudete mať šancu pohnúť sa ktorýmkoľvek smerom, aby ste nestúpili na patentovú mínu."
Čo je už patentované
* Rôzne spôsoby bežného ovládania programov myšou a klávesnicou (klikanie, klávesové skratky...)
* Kompresný algoritmus používaný v najpoužívanejšom formáte obrázkov JPEG
* Súborový systém FAT (používaný takmer na všetkých počítačoch, ale aj v MP3 prehrávačoch či pri digitálnej fotografii)
* Spôsoby ukladania dát do štruktúr XML (Microsoft Office a podobné programy ako OpenOffice)
* Mnohé spôsoby komunikácie s používateľom na obrazovke, hlasovo či formátovaním tlačových výstupov (nápovedy, dialógy so záložkami...)
Ktoré firmy získali minulý rok v USA najviac patentov
1. IBM
2. Canon
3. Hitachi
4. Matsushita
5. HP
6. Micron
7. Intel
8. Philips
9. Samsung
10. Sony
Autor: MILAN GIGELTOMÁŠ BELLA
