Hviezda Eta Carinae v zajatí hríbovitých oblakov, ktoré tvorí materiál vyvrhnutý z hviezdy. FOTO - NASA/HST
Astronómovia ďalekohľadom VLT (Very Large Telescope) umiestneným v Chile pozorovali najbližšie okolie hviezdneho monštra Eta Carinae vzdialeného 7500 svetelných rokov. Do roku 1841 to bola iba nenápadná hviezda na južnej oblohe. Vtedy však prekvapila astronómov obrovskou erupciou a na krátky čas sa stala druhou najjasnejšou hviezdou na oblohe.
Pre veľkú vzdialenosť však nebolo priame pozorovanie Eta Carinae možné. Okrem toho ju zakrýva hmlovina Homunculus, čo sú dva hríbovité oblaky z materiálu vyvrhnutého hviezdou; každý z nich je niekoľko stokrát väčší ako naša slnečná sústava.
Eta Carinae si prívlastok monštrum zaslúži. Keby bola v slnečnej sústave na mieste Slnka, pohltila by všetko až za obežnú dráhu Jupitera. Je asi stonásobne ťažšia ako naše Slnko a päťmiliónkrát prevyšuje jeho jasnosť. Nachádza sa na sklonku svojho nukleárneho života a je veľmi nestabilná.
Eta Carinae neprestajne vyvrhuje do okolia hmotu a je zdrojom silného hviezdneho vetra. Za jeden rok stratí hmotu rovnajúcu sa približne 500-násobku hmotnosti Zeme. Oblasť zasiahnutú hviezdnym vetrom mohli vedci prvýkrát podrobne študovať pomocou ďalekohľadu VLT, ktorý je vybavený systémom adaptívnej optiky a infračervenými kamerami.
Prvé pozorovania ukázali, že centru hmloviny Homunculus dominuje veľmi jasný objekt, okolo ktorého vidieť veľa malých fľakov. Na získanie ďalších detailov použili astronómovia VLT Interferometer Commissioning Instrument (VINCI), ktorý poodhalil vonkajší obal hviezdy.
Vedci vypočítali, že obrovská hviezda rotuje 90 percentami maximálnej možnej rýchlosti. Ak by Eta Carinae strácala hmotu tak rýchlo ako doteraz, asi za stotisíc rokov by z nej nič nezostalo. Tak dlho však nebude existovať. Astronómovia predpokladajú, že o desať- až 20-tisíc rokov exploduje ako supernova.
(tasr)
